I Wish 40

 Úplne peckový víkend a aj včerajšia noc :) Pozeranie THG do 2 rána - šak pohodá, že Disha? :D Proste paráda :)

Zajtra idem zrejme zas liezť, ale asi pridám aj časť. A už sa nám to začína zamotávať... :P (len ma prosím nezabite :D)

 

Deň pred odchodom som bola pozrieť niečo pre baby, keď som zrazu niekoho zbadala. Najprv som si myslela, že sa mi to zdalo, ale keď sa otočil vedela som, že sa nemýlim.

„Tyler!“ zamávala som naňho. Chvíľu sa obzeral, ale hneď ma zbadal a vybral sa za mnou. Pevne som ho objala.

„OMG ako dlho som ťa nevidela,“ usmievala som sa.

„Tuším 5 rokov, nie?“ Prikývla som.

„Pozývam ťa na kávu. Po takej dlhej dobe – to chce pokec,“ usmial sa a vybrali sme sa do najbližšej kaviarne.

„Zmenil si sa,“ poznamenala som, keď sme si objednali. Miesto krátkeho strniska mal dlhé vlasy a bol vyšší ako som si ho pamätala.

„Aj ty,“ uškrnul sa. „Občas ťa vidím na titulke novín. Pribudlo ti veľa ctiteľov?“ Mávla som rukou.

„Momentálne som šťastne zadaná.“

„Aj o tom som čítal,“ zasmial sa. „Nedávno si ešte makala s Jennou na... tom probléme,“ stíšil hlas.

„Ten už je za nami,“ usmiala som sa.

„Mňa len mrzí, že som vám vtedy nepomohol, ani som sa neozval,...“

„To je v poriadku Tyler. Mal si svoje problémy.“ Chytila som ho za ruku a smutne som sa usmiala.

„A čo vlastne robíš teraz? Máš 23 pokiaľ rátam správne.“

„Mám firmu s počítačmi a celkom prosperujeme,“ pochválil sa.

„To je super! Konečne sa ti darí,“ potešila som sa.

„Ako vidím aj tebe. Nie je to kabelka Louis Vuitton z minuloročnej kolekcie?“ uškrnul sa. Prekvapene som zažmurkala.

„Dostala som ju od kamarátok na Vianoce, ale odkedy ty sleduješ módu?“

„Moja sestra Jenniffer je celkom vysoko postavená vo firme čo ich vyrába. A ja ako nezávislý pozorovateľ ich musím komentovať,“ zasmial sa.

„Ja poznám Jenniffer,“ zaškerila som sa. Sedeli sme tam ešte asi 3 hodiny, ale nakoniec sme sa rozlúčili, lebo som sa ešte musela zbaliť.

Zajtra sa konečne vraciam do Londýna. Lietadlo mi však letelo až poobede, tak som mala doobeda leháro. Do Londýna som prišla okolo 9 večer, ale keďže bol začiatok februára vonku bola tma ako o polnoci. Na letisku ma čakal iba Rayen, lebo Niallovi som nepovedala, že prídem – chcela som ho prekvapiť. Počas cesty k chalanom sme sa potichu rozprávali o mojej nominácii. Za hodinku sa auto zastavilo pred veľkým známym domom. Vystúpila som a vytiahla som si kufor. Rozlúčila som sa s Rayenom a vybrala som sa po štrkovej cestičke.

„Alya!“ Otočila som sa.

„Zabudol som ti povedať, že ak by si súhlasila, dostala si ďalšiu ponuku v New Yorku ale na polroka.“ Vypleštila som oči.

„Tak to asi nie... teda, neviem, ale asi nie,“ povedala som so smutným úsmevom. Rayen sa tiež usmial.

„Myslel som si.“ Nasadol do auta a odišiel. Ja som sa vrátila ku kufru a pokračovala som k domu. Potichu som otvorila dvere, opatrne som sa vyzula a po špičkách som kráčala do obývačky. Chalani práve pozerali nejaký horor a vyzerali dosť vystrašene. Opatrne som našľapovala, až kým som sa nedostala až za gauč a tam som zastavila. Natiahla som sa za zapínačom malej stolnej lampy a keď som si bola istá že film je  v tom najnapínavejšom zažala som.

„Čaute!“ skríkla som na celý dom a hodila som sa do kresla. Všetci do jedného zajačali.

„Toto mi nerob. Skoro som zinfarktoval!“ sťažoval sa Louis. „Prečo nejdeš strašiť iba svojho frajera?“ Všetci vyzerali dosť vyplašene, ale boli iba štyria.

„Kde je Niall?“ spýtala som sa.

„Pred chvíľkou odišiel, vyzeral mrzuto. Inak prečo si mu nedala vedieť kedy prídeš?“

„Prekvapenie.“

„To je tvoja špecialita,“ zahundral Zayn. „Ideš s nami dopozerať tento krvák alebo ho počkáš hore?“

„Idem hore,“ oznámila som jednoducho a vybehla som po schodoch. Zamierila som do známych dverí a zavrela som za sebou. Rozhliadla som sa po izbe. Na stole mal zapnutý notbuk a mal otvorený twitter a nejaké noviny. Pred polhodinou pridal tweet: The worst day ever.

Čo sa stalo? Nechápala som. Klikla som  si na druhé okno. Titulka ma šokovala. Každé písmeno sa mi zarezávalo do srdca a ja som pochopila, prečo napísal ten tweet.