I Wish 39

 Ďalšia časť bude až v nedeľu, lebo idem na svadbu tak zatiaľ iba toto :) Enjoy! (A nezabudnite na komenty :D)

Z tej silvestrovskej párty si moc nepamätám. Iba to, že sme spočiatku s Danielle nechceli moc tancovať ale nakoniec sme to riadne roztočili a odpočítavanie do polnoci. Nepila som veľa, ale vzhľadom na svoju nízku spotrebu alkoholu to stačilo.

Ráno som sa zobudila vedľa Nialla v jeho posteli, ale našťastie sme boli obidvaja oblečení, čo bol dobrý znak, že sa nestalo niečo, čo bz som si nepamätala, ale mala by som. Nechcelo sa mi vstávať, ale bola som totálne smädná, tak som sa potichu odšuchtala do kuchyne. Tam už sedela Danielle a tupo civela do steny. Kývla som jej vybrala som si pohár a napustila doňho čistú vodu. Riadne som si odpila a oprela som sa o kredenc.

„Nemôže tá voda tiecť potichšie?“ zašepkala Dan. „Bolí ma z toho hlava.“

Uškrnula som sa a zvalila som sa na stoličku. Myklo nás keď zaškrípala, ako keď brzdí vlak, ale vzápätí som sa usmiala.

„Po prvýkrát bude u chalanov ticho aj keď tu všetci sú,“ vyslovila som nahlas svoju myšlienku.

Obidve sme sa začali smiať, ale hneď sme prestali, lebo nám išla prasknúť hlava. Tak sme sa na seba uškŕňali ako švihnuté slniečka. Naveľa som sa zdvihla a išla som pohľadať aspirín. Trvalo mi to asi polhodinu, lebo každé zašuchotanie znelo ako výstrel z pištole. Dovliekla som sa do kuchyne a posunula som krabičku Dannie, ktorá vďačne prikývla. Na schodoch sa ozval buchot a o chvíľu sa zjavil vysmiaty Liam.

„Dobré ránko, ahoj láska,“ usmial sa, ale hneď sme ho zahriakli. Usmial sa ešte viac.

„Jáj, vy alkoholici,“ zašepkal. „Som zvedavý na Harryho a Zayna. Tí toho vypili 3x toľko ako vy.“

„Sklapni!“ zazrela naňho Dannie, čo Liamovi vyčarovalo ešte väčší úsmev, hoci som si myslela že to už nie je možné.

Postupne sa dole zjavovali aj ostatní obyvatelia tohto domu. Pripadala som si ako v tichej domácnosti. Všetci prišli dole, dali si aspirín, napili sa, zvalili sa na gauč a civeli na stenu. Všetko to robili v úplnej tichosti, prípadný narušiteľ bol okamžite spacifikovaný a jediný dorozumievací znak bol kývanie hlavou a rukami. Liam sa na nás neskutočne bavil. Keď zošiel na obed dole aj Harry s napuchnutými očami, mykajúci sa pri každom nadýchnutí a s výrazom: prečo ja? už to nevydržal, vyšiel von a tam sa rozosmial.

Niekedy poobede, keď sa dole dotrepal aj Zayn a ja s Dan sme boli relatívne v pohode, prišiel k Danielle Liam a niečo jej pošepkal. Tá prikývla, kývla mi rukou, aby som ju nasledovala a vyšla von. Nechápavo som sa šuchtala za ňou. Poriadne za mnou zavrela dvere a na niečo čakala.

„Čo to má byť?“opýtala som sa.

„Počkaj chvíľu...“ odúpovedala a pritiahla si sveter. Chvíľu bolo ticho a zrazu sa ozvalo tlmené búchanie. Dannie sa zatvárila škodoradostne a nakukla cez okno. Nasledovala som jej príklad a zbadala som chalanov na čele s Eleanor ako kamsi bežia. V rohu obývačky som zbadala Liama ako so spokojným úsmevom trieska varechou na hrniec. Odrazu som všetko pochopila. Keď Liam dotrieskal vošli sme dnu.

„Kruté,“ povedala som potichu.

„Nejako to z nich musí von,“ pokrčil plecami a odišiel do kuchyne odložiť si svoje náradie.  Po chvíli sa všetci mirne popolaví vrátili do obývačky.

„Dúfam, že ste sa trafili, lebo ja to po vás upratovať nemienim,“ poznamenala Danielle a vyslúžila si za to 5 vražedných pohľadov.

O 3 týždne som stála na letisku a lúčila som sa s Niallom.

„Nebuď smutný. Za dva týždne som späť.“

„Ja viem ale aj tak mi budeš chýbať,“ pozrel na mňa psím pohľadom.

„Budem ti každý deň volať,“ sľúbila som mu a naposledy som ho objala. Cesta bola dlhá a nudná, ale New York ma očaril. Rýchlo som zistila kde si čo kúpim, takže som si mala ako spríjemňovať čas po tréningoch. Dievčatá čo som učila boli super, ale nerozumela som si s nimi ako s Dannie a El.

V polovičke môjho pobytu mi volal Rayen.

„Ahoj Alya. Skvelé správy. Nominovali ťa na Star Awards ako naj choreografku roka.“ Nemohla som tomu uveriť. Hneď som volala Niallovi a babám a tí sa tešili tiež. Chalanov nominovali tiež ako naj kapelu roka, takže naša radosť bola dvojitá. Už som sa nemohla dočkať návratu domov.

V ďalšej časti to už začína...

Gate nemám po ruke a tú druhú fotku som nenašla. Vlasy budú najskôr 7. októbra (po birmovke) tak pridávam iba tašku :)