I Wish 37

Sorry, že to robím, ale musím vás začať vydierať. Každú kapitolu si prečíta viac ako 20 ľudí, ale pri IW 36 je iba jeden koment. Takže nepridám ďaľšiu časť, kým na tejto nebudú aspoň 4 komentáre. Sorry ale ja už fakt musím :) 

 

Na druhý deň sa chalani rozliezli domov. El išla tiež za rodičmi, ale Dannie išla ešte pozdraviť Payneovcov. Ja som zostala doma, poupratovala som a čakala som na mamu. Konečne sa ozval zvonček. Otvorila som dvere a vonku ma čakala jedna z mojich najdrahších osôb. Konečne po x rokoch budeme mať normálne Vianoce, bez obavy, že mama bude musieť ísť do práce. Zvítali sme sa a ona si zložila kufre.

„Nikdy som neverila, že sa sem dostanem,“ povedala s rozžiarenými očami. „No a ako na teba pozerám, tak si dospela. A možno aj trocha vyrástla,“ podpichla ma a ja som ju štuchla.

„Zato ty si sa vrátila do puberty. Počkaj – ty si v nej vlastne vždy bola,“ vrátila som jej to.

„Dobre zmeňme tému. Tie lodičky v botníku? Myslela som, že na také nie si?“ pozrela na mňa.

„Dostala som ich od El a kedy som povedala, že na také nie som? Doteraz sme na také nemali peniaze, tak som si ich nevšímala.“ Mama sa zamyslela.

„Tak si také kúpim a naučíš ma v nich chodiť,“ uškrnula sa.

„Ty si sa vôbec nezmenila.“

Nakoniec sme aj tak išli do mesta. Mame som kúpila tie najvyššie lodičky, načo vyvaľovala oči. Bola som jej ukázať všetky londýnske atrakcie, ale najviac jej učarovalo London Eye. Tak ako mne. Nakúpili sme jedlo na zajtrajšiu večeru a vrátili sme sa domov.

„A čo ty a Niall?“ spýtala sa, keď sme pred telkou popíjali vianočný punč. Usmiala som sa.

„Z novín si sa nič nedozvedela?“ Odfrkla si.

„Prosím ťa! Podľa nich ste tajne zasnúbený a ty si tehotná! Každý týždeň za mnou príde babka a ukazuje na titulku bulváru, že nie je to tvoja dcéra? A nebojíš sa? A ja, že Alya je slušná, Nialla mám rada a svoje kecy si strčte niekam.“

Nadvihla som obočie. „To si im fakt povedala?“

Začervenala sa. „Nooo, niečo v tom zmysle.“

„Ďakujem, že sa ma zastávaš.“

„Teba vždy. Inak pýtal sa na teba Josh,“ uškrnula sa.

Zabehlo mi. „Čo chcel?“

„Iba sa tak popýtal. Ako sa máš, jak sa ti darí, ako s Niallom,“ úškrn sa jej rozšíril, „ale povedala som mu, že má smolu, lebo si s Niallom šťastná a k nemu sa nevrátiš. Chvíľu bol zaskočený, ale potom smutný odišiel.“ Čím ma ona ešte neprekvapí...

„Viem si úplne predstaviť jeho výraz,“ povedala som kyslo a tým sme našu debatu o Joshovi ukončili.

Na druhý deň sme neskoro vstali, pozerali sme rozprávky, ozdobili malý stromček a poobede som skypovala s Niallom, lebo ma mama nechcela pustiť k príprave večere. Neskôr ma Niall zoznámil s jeho rodičmi a bratom. Greg tam ešte chvíľu bol a vyzradil všetky  Niallove trapasy a tajomstvá. Tan sa potom červenal viac ako paradajka po úpale. Potom však prišla moja mama a ta zase nabonzovala všetky moje trapasy. Nakoniec sme sa rozlúčili a začala som sa chystať na večeru. Predtým ako sme sa najedli sme sa s mamou odfotili ako každý rok, pričom teraz som ju musela krotiť, lebo sa chcela vedieť ako vyzerá na fotke s duckfaceom. Pomodlili sme a pustili sme sa do jedla. Mamina kuchyna mi už fakt chýbala. Po večeri sme si sadli k telke a pozerali sme Vianočnú koledu.

„Viem, že sme sa dohodli, že si darčeky nebudeme dávať, ale niečo pre teba mám,“ povedala mama a odbehla do izby. Vrátila sa s malým stlačeným balíčkom.

„Dúfam, že to nie sú ponožky,“ nemohla som si odpustiť poznámku. S úsmevom pokrútila hlavou a podala mi ho. Pomaly som ho potvorila a vytiahla som obyčajný čierny trikot.

„Kedysi si ho veľmi chcela, ale nemohli sme si ho dovoliť, tak...“ Nedokončila lebo som sa jej hodila okolo krku.

„Ďakujem, ale ja som ti nič nedala.“ Pokrútila hlavou a ukázala si na nohy.

„Mám predsa svoje zabijácke topánky,“ usmiala sa. Znova som ju objala.

Neskôr mi volalo baby aj chalani, aby mi zapriali pekné Vianoce. Cítila som sa ako v raji. Tieto Vianoce už ani nemôžu byť lepšie.