Opposites 10

Tramtadadáááá :) Časť na ktorú ste sa asi všetky tešili :)

Predomnou sa tiahla rozkvitnutá alej. Úplne ako z mojich snov. Ten chalan je asi čarodejník. Nebolo tu počuť mestský ruch, hluk áut a necítila som ako smrad smogu.

„Kde sme?“ spýtala som sa.

„Asi 10 míľ od Londýna. Keď sme sa sem s chalanmi presťahovali, raz sme zablúdili a našli sme to tu. Niall sem chodí skladať pesničky, Louis sem chodí s Eleanor, Liam s Danielle a Zayn sem ide keď od nás potrebuje pokoj,“ usmial sa.

„A ty?“

„Ja sem chodím oddychovať. Je to tu čarovné ako v lete tak aj v zime. Kúsok odtiaľto je les a v ňom je aj potok. Sú tam take veľké kamene a tam vždy sedím a rozmýšľam.“  Šťastne sa usmial. „Je tam také miesto kde nikto nechodí a je tam krásne.“

Poriadne som si ho prezrela. Vyzeral uvoľnene a šťastné. Naozaj šťastne. Našiel svoj kúsok raja. Prvýkrát som mu závidela. Teraz už ma všetko - rodinu, skutočných priateľov, peniaze, slávu a miesto kam sa utiahnuť. Ja mám z toho iba jednu kamarátku a rodinu, ktorá je teraz minimálne 500 km odomňa aj to vzdušnou čiarou.

S Johnom som pred 2 či 3 mesiacmi rozišla a odvtedy sme sa nevideli. Od Claudie som sa dozvedela, že chodí s nejakou vychudnutou blondínku. Tvárila som sa že mi to je jedno, ale nebolo. Párkrát som si v noci poplakala. No čo, tvrdá zvonka citlivá vnútri. A toto miesto ma teda riadne rozhádzalo.

„Páči sa ti tu?“ spýtal sa Harry neisto. „Nechcel som nejaké hlučne miesto v meste, kde by ma spoznali.“

„Páči sa mi tu,“ uistila som ho. „Je to tu nádherné.“

 Zatváril sa spokojne a z kufra auta vytiahol košík a deku. Nadvihla som obočie.

„Piknik?“ Prikývol.

„Nič iné ma nenapadlo,“ dodal trocha zahanbene a vybral sa smerom k aleji. Po chvíli som sa vybrala za ním. Zastavil až na jej obci, kde už začínal les. Rozložil deku a začal vyberať jedlo. Super, už mi vyhladlo. Usadila som sa a Harry mi kývol.

„Daj so z čoho len chceš. Klamal by som kebyže poviem, že som to robil sám, takže práve ochutnávaš Liamovu kuchyňu.“

„Je mi to jasné,“ poznamenala som sucho a zobrala som si chlebík. A počas nasledujúcej polhodiny som si zobrala ďalších 5. Potom tu mal ešte nejaké koláče, vodu, džús... radosť vyberať. Keď už nič nezostalo, pohodlne som sa oprela.

„Pozdrav Liama, že dobre pečie.“

„Odovzdám,“ usmial sa a pomaly sme rozprúdili debatu. Na prekvapenie sme si super pokecali. Vôbec nebol taký ako som si myslela. A úprimne chýbala mi už chlapská spoločnosť. Na nos mu to vešať nemienim.

„Všimol som si že máš taký zvláštny prízvuk,“ poznamenal práve Harry.

„Hej, som Angličanka, ale nie som z Anglicka. Mama je napoly francúzska a otec ma nejaké španielske korene. Každý ale chce aby som naňho hovorila "jeho jazykom". Babka po francúzsky mama po anglicky a keď je otec naštvaný tak hovorí po španielsky.“

„Ale máš tam ešte nejaký iný prízvuk,“ poznamenal zamyslene.

„Povedala som že som nežila v Anglicku.“

„Hmmm...“ Zamyslel sa. Chvíľu bolo ticho a potom som sa ozvala.

„Pozri na ten západ slnka.“ Otočil sa a chvíľu ho skúmal.

„Je krásny,“ vyhlásil napokon.

Nebol krásny, bol NÁDHERNÝ. Bol to najkrajší západ slnka aký som kedy videla. A to som ich videla neúrekom. Moja mama hovorila, že najkrajší západ slnka uvidím so svojim pravým. Premerala som si Harryho. Len dúfam, že je to len ďalšia povedačka. Chvíľu som si ešte užívala posledné lúče slnka a potom som si obliekla Verin sveter.

„Je ti zima?“ spýtal sa Harry starostlivo.

„Už nie,“ usmiala som sa, ale hneď ma dobrá nálada prešla keď na mňa kvaplo. Ach áno, toto skvelé anglické počasie. Rýchlo sme zbalili košík, deku a už v daždi sme bežali k autu. Tentoraz som mu nadiktovala adresu, ale kázala som mu zastaviť o trocha ďalej, aby ho prípadne Claudia nezbadala.

„Tak ďakujem sa pekný večer, odvoz, piknik, atď a ako tá poznám, tak sa ešte stretneme,“ kyslo som sa usmiala.

„Asi máš pravdu a nemáš za čo,“ usmial sa svojim hollywoodskym úsmevom.

„Tak ahoj,“ pozdravili sme naraz a ja som vystúpila a išla domov. V obývačke ma už čakala Vera.

„Všetko mi vyrozprávaj!“ Prikázala mi a mne nezostávalo nič iné ako začať.