I Wish 48

 Viete o tom, že sa dá priopiť v prítomnosti rodičov? V nedeľu sa mi to podarilo. Ako nemyslite si že som nejaká alkoholička, ale mala som birmovku a treba predsa oslavovať :DDD

neche sa mi to písať pri každej kapitole, takže píšem to posledný krát:  nebude 5 komentov= nebude časť :) Inak ako sa máte? Ja som už schytala dve 5 šak prečo né :D 

PS: Táto časť je troška kratšia, ale dúfam, že vám to nevadí :)

Alya

Prebudila som sa na Niallov spev. Spieval moju obľúbenú pieseň od nich - I Wish. Teda nezobudila som sa iba mi do povedomia prenikol jeho hlas. Nemohla som sa hýbať ani otvoriť oči akoby som bola pod vplyvom nejakých liekov. Možno tie lieky na spanie, rozmýšľala som. Bola som tak zamyslená, že som si ani nevšimla, že preňho niekto prišiel kým nebuchli dvere. Zostala som sama. Hýbať som sa nemohla, ale to mi až tak nevadilo. Väčší problém mi robil narastajúci hlad.

Na chvíľu som zadriemala a ked som sa prebudila mohla som sa hýbať. Otvorila som oči a poobzerala som sa. Na nočnom stolíku bola veľká kytica ruží. Usmiala som sa. Rolety boli zatiahnuté a hodinky v izbe neboli, takže som nevedela aký je čas. Opatrne som sa posadila - ruka bola ešte v dlahe ale nebola už priviazaná k posteli. Bok má bolel ako vlastné celé telo ale neriešila som to lebo som bola strašne hladná. Cítila som sa akoby som nejedla celé týždne.

Otvorili sa dvere a dnu vošla sestrička.

„Kedy bude obed?“  vyhŕkla som na ňu ani sa na mňa nestihla pozrieť. Prudko sa otočila a vyvalila oči. Tvárila sa akoby videla ducha. Potom sa jej oči pretočili a omdlela.

Skvelé. Porozhliadla som sa po tlačítku na privolanie pomoci. Bolo na pravej strane. No to je úžasné, ako sa mám k nemu dostať? Opatrne som sa presunula na kraj postele a natiahla som zdravú ruku. Ešte kúsok... Šťuk! Ozvalo sa a ja som sa oprela o vankúš. O sekundu na to vbehol doktor. Pozrel na mňa potok na sestričku a zasmial sa. Dvihol ju na prenosnú posteľ čo doniesla druhá sestrička a vytlačil ju z dverí. Potom sa otočil na mňa.

„Slečna Price som doktor Snow. Čo ste urobili tej chudinke Clare?“ povedal prísne, ale oči sa mu smiali.

„Iba som sa spýtala kedy bude obed,“ odpovedala som jednoducho a pokrčila som plecom. Snow od prekvapenia zažmurkal a rozosmial sa.

„Pán doktor prečo odpadla? Akože pripadám si teraz hlúpo, ale ja som jej fakt nič neurobila!“ pýtala som sa zničene.

„Viete slečna, zrejme odpadla pri pohľade na váš. Vy by ste neodpadli, keby sa váš človek po takmer 3 týždňoch v kóme spýtal kedy bude obed?“ Nad touto predstavou som sa usmiala a potom mi došlo čo povedal.

„Po 3 týždňoch v kóme?!“

„ Nuž áno. Ale vidím že sa vám vrátila chuť do jedla a to je dobré.“ Usmial sa. „Zavoláme vašej mame a spravíme prehliadku okej?“ Prikývla som a on odišiel. Takže môj pocit, že som týždne nejedla bol správny, uškrnula som sa.

Niall

 Bez chuti som sa vŕtal v jedle. V obývačke mi začal zvoniť mobil, ale nechcelo sa mi ísť preň. Iba som behal vidličkou z jednej strany taniera na druhú. Liam si vzdychol a išiel do obývačky.

„Niall volá ti Jenna!“ zakričal na mňa.

„Vezmi to,“ odpovedal som a ďalej som pozeral do taniera. Nasledoval ďalší povzdych a Liam prijal hovor.

„Ahoj Jenna, tu Liam... Hej toto je Niallov mobil. O čo ide?... Vážne? To je skvelé! Okej poviem mu, za chvíľu sme tam.“ Prišiel do kuchyne a podal mi mobil.

„Alya sa zobudila.“