I Wish 15

Viem, že som mala pridať časť už včera, ale nevydalo :) Tak dnes za odmenu trocha dlhšia... :D

Hope you like it :P 

Rayen

Sedel som doma a vychutnával si posledné lúče slnka, keď mi zavolal Paul.

„Zdravím Ray, potrebujem pomoc.“

„Nazdar Paul. O čo ide?“

„Nechcem to rozoberať po telefóne. Mohli by sme sa stretnúť? Povedzme o siedmej v reštaurácii La Roche.“

„Fajn, budem tam.“ Zložil som a zamyslel sa. Musí to byť vážny problém, keď to nechce riešiť telefonicky. O štvrť na osem sme už sedeli v novej francúzskej reštaurácii a objednávali si večeru.

„Takže, o čo ide?“

„Nemáme tanečnice.“ Nechápal som.

„Čo?“

„konkurenti im zaplatili dvojnásobok a takmer všetky k nim prešli. Zostala iba Peazar, Mandy a ešte nejaké, lenže tie sú na tom turné, takže nemá kto tancovať v tom klipe. Fredy platí dobre a vieš, že teraz nemáme peňazí navyše.“ Odmlčal sa.

„Koľko tanečníc odišlo?“

„32 plus päť choreografov.“ Kývol hlavou. „Vidíš? To je ďalší problém. Nemáme do toho klipu žiadnych choreografov, takže to môžeme rovno zbaliť.“ Rozmýšľal som. To nie je možné, že tam nemáme koho poslať. Potom som si spomenul na rozhovor s 1D: „Je tanečnica a choreografka, ale zavesila to pred tromi rokmi kvôli dlhom na klinec. Teraz, vraj znova začala. Poslala nám nejaké videá zo starých vystúpení a tam bola super, takže teraz by bola ešte lepšia.“ Toto mi povedal Harry pred 3 týždňami. Ako, že sa to volala? Alice Pride? Nie, Price... Áno, Alya Violett Price. Usmial som sa – možno máme šancu. Fredy nepovedal, koľko tých tanečníc musí byť, tak ak sa podarí tak mu tam pošleme jednu osobu, ktorá zvládne obidve úlohy. Už len ju presvedčiť. Dojedol som a pri odchode som povedal Paulovi: „Možno to nemusíme zabaliť.“

Alya

Mama bola zas na nejakej služobke, tak som bola doma sama. Vytrhávala som z jahôd burinu, keď mi zazvonil mobil. To číslo som nepoznala, ale aj tak som to zdvihla.

„Price, prosím?“

„Dobrý deň. Som Rayen Styles, Harryho strýko. Chalani mi hovorili, že za vami dávnejšie boli a že chodíte s Niallom.“ Samozrejme, že som červená jak paprika!

„No viac-menej... prečo?“

„Viete, máme istý problém. Konkurenti nám zobrali tanečnice a my nemáme koho dosadiť do jedného klipu. Harry spomínal, že ste tanečnica a choreografka...“

„No hej, som,“ odpovedala som, ale nechápala som čo tým sleduje.

„Výborne! No, nebudem chodiť okolo horúcej kaše. My potrebujeme tanečnicu a choreografku a vy nimi ste. Tak sa teda pýtam, či by ste nechceli pre nás tancovať.“ Chvíľu som iba pozerala do blba. Robí si srandu? To nie je možné!

„Musela by som ísť do Londýna, však?“

„Áno.“

„Prepáčte, ale nejde to. Nezáleží na ubytovaní, ceste a podobne. Proste to nepôjde.“

„Chápem, ale kebyže si to rozmyslíte tak mi zavolajte na toto číslo. Zvážte to. Takúto ponuku nedostane každý. Dovidenia.“

„Dovi,“ povedala som pošepky. Nedokážem to. Začala som už znova tancovať, dokonca som sa dohodla s jednou učiteľkou a každý deň v školskom divadle trénujem. Dokonca si tance natáčam, aby som sa mohla opraviť. Nedokáže však začať s tím naplno. Zatriasla som hlavou a vzala som kýbel s burinou. Burinu som hodila na kompost a kýbel som schovala pod schody. Vzala som si tašku, zamkla dom a zamierila ku škole. Bola som tam asi do deviatej. Pri cete domov mi zavolala mama.

„Ahoj, zlatko.“ Jej hlas znel tak zachrípnuto, akoby plakala.

„Ahoj, mami. Čo sa deje?“

„Volali mi z banky.“ Začala som tušiť niečo zlé. „Vraj už nepočkajú a do budúceho piatku im musíme zaplatiť tých 30 tisíc.“ Znova sa rozplakala. „Buď to zaplatíme, alebo nám zoberú dom. A na účte nič nemáme.“  Prečo ma všetci takto trescú? Skvelé, je zo mňa bezdomovec.

Potom som si spomenula na telefonát z dnešného poobedia.

„Neboj mami, všetko sa vyrieši, dobre? Dostala som ponuku tancovať v Londýne v jednom klipe.“

„Ty ideš do Londýna?“ spýtala sa mama prekvapene.

„No najprv som nechcela, ale teraz mi nič iné neostáva. Aj tak ma to lákalo. Znova tancovať...“ Vzdychla som si.

„Ty si vždy vyberieš správne.“

Prišla som domov, osprchovala som sa a asi štvrť hodinu som hypnotizovala mobil. Nakoniec som sa rozhodla. Vytočila som číslo.

„Pán Styles? Tu je Alya Price. Ja len... beriem to. Kedy mám prísť?“

I Wish 14

Vďaka za všetky návštevy a komentáre - ste úžasné :) 

Niall

Sedel som v aute a pomaly si prehrával v hlave čo sa stalo. Ako som išiel k autu a uvedomil som si, že ju tak skoro neuvidím stislo mi srdca. Rozhodol som sa v zlomku sekundy. Otočil som sa a jemne ju pobozkal. Usmial som sa.

„Jáj, Nialler je zamilovaný až po uši,“ uťahoval si zo mňa Louis.

„A ty nie si?“

„Ale to je niečo iné!“

„V čom?“

„Nerieš. Som starší, múdrejší, skúsenejší... Ty si taký zelenáč.“ Potichu som sa zasmial. Vzadu spali chalani, tak som ich nechcel zobudiť.

„Nesmej sa, je to pravda!!!“ Dusil som sa smiechom. Neprešiel ma ani keď sme vchádzali do Londýna. O chvíľu sme zaparkovali pred domom, a kým som vyberal tašky, Louis budil tých spachtošov. Večer som si ešte volal s Alyou, ale nebolo to ono. Chcel som aby bola pri mne. Život však nie je fér, tak sme sa asi o polnoci rozlúčili a išiel som spať. Dnes sa mi bude ťažko zaspávať – bez jej prítomnosti a vône...

Ráno na ceste do štúdia som nemal potuchy čo nás čaká. Vošli sme do šatne a čakali na Paula. O chvíľu vošiel aj s Harryho strýkom Rayenom – jeho pravou rukou, ktorý nám na začiatku dosť pomohol. Ani sme ich nestihli pozdraviť, keď sa na nás Paul vyrútil.

„Kde ste celý víkend boli? Volal som tvojej mame Harry a tá mi povedala, že si volal, že nejdeš domov. Tak som volal Liamovým rodičom a tí povedali to isté. Nakoniec som volal Niallovej mame a tá povedala, že sú niekde v Európe, a že Niall zostáva v Londýne. Lenže nikto z vás tu nebol! Takže kde v paži ste boli?“ S rozpačitými úsmevmi sme sa na seba s chalanmi pozreli. Rayen nás iba pobavene sledoval.

„Na výlete,“ ozval sa nevinne Zayn. Čo tam po frajerovi, teraz vyzeral ako malý prváčik. Paul sa zhlboka nadýchol a vydýchol. Chcel si zrejme uvoľniť nervy, ale akosi sa mu to nepodarilo, tak celý nazlostený odišiel preč. Rayen sa zasmial.

„Chudák Paul. Týmto tempom bude na Vianoce v blázninci.“ Uškrnul som sa – aj skôr ako na Vianoce...

„Ale teraz naozaj. Kde ste boli?“ Paul sa zas vrátil, ale gánil na nás jak na vrahov.

„Za Niallovou frajerkou,“ povedal potichu Harry, ale snažil sa to zamaskovať kašľom. Paul sa vystrel.

„Čo?!“ Tak sme im všetko vyrozprávali. Paula ale v polovičke zavolali riešiť nejaký problém ,tak si to vypočul iba Rayen.

„Gratulujem, Niall. Tak, už zostávajú iba Harry a Zayn. Kto by to bol povedal? Ale aspoň vieme, prečo chodíš vysmiaty ako slniečko.“ Zaškeril som sa.

Alya

Celý týždeň som mala skvelú náladu, aj keď v dome zostalo po chalanoch ticho. Mama prišla až v utorok, ale aj tak si všimla, že tu niekto bol. Tak som jej všetko vyrozprávala a dlho do noci sme sa chichotali a rozprávali ako dve šibnuté puberťáčky. Každý deň sme si s Niallom volali, ale po telefóne, aj na skype to bolo oničom. Ako to však býva pravidlom – po šťastí príde nešťastie. A platilo to aj teraz.

I Wish 13

 Užite si ďalšiu časť :D The Hunger Games - najsam film :) Kto bol / ide? :P

Niall

Sobota ubehla ako voda. Celý deň sme sa iba smiali, hrali hry a robili blbosti. Po obede Alya povedala, že musí nakúpiť, lebo sme všetko zjedli. Chalani sa hneď zdvihli, vraj im môže poukazovať mesto. Vonku sme boli asi 4 hodiny. Nikto nás nespoznal, ale aj tak sme mali kapucne a okuliare. Museli sme vyzerať divne – Alya a okolo nej 5 zakuklovaných chalanov. Možno pokus o únos. Asi o 6-taj sme sa vrátili a Alya išla robiť večeru. Liam sa k nej s radosťou pridal a my sme zatiaľ pozerali telku.  Asi o polhodinu sa po dome začala rozliehať omamná vôňa pečúceho sa mäsa a zemiakov. Večera bola úžasná. Po večeri sa Alya vytratila a o chvíľu sa vrátila s plechom plným voňavých domácich...

„Jej, koláčiky,“ vykríkol Harry a hneď sa za jedným načiahol. Tiež som si jeden vzal a zakusol som doňho. Hneď sa mi vyjavila spomienka z detstva, keď som ako 6-ročný pozeral cez sklo na rúre na pečúce sa koláče. Strašne mi pripomínali domov.

„Sú ohromné,“ ozval sa Zayn. Ostatný sme iba prikývli. Ešte aj Louis vyzeral omámene.

Spať sme išli neskoro v noci. Alya tú rozkladaciu posteľ odniesla, takže mi nič iné neostávalo, len si znova ľahnúť vedľa nej. Ráno som sa zobudil na príjemnú vôňu. Otočil som sa a zbadal som Alyinu hlavu opretú o mňa. Usmial som sa a pomaly vdýchol vôňu jej vlasov. Ležal som takto asi polhodinku, keď sa Alya prebudila.

„Ránko.“ Chvíľu na mňa pozerala a potom zrazu zažmurkala, akoby sa ešte len teraz prebrala. Rýchlo sa odtiahla, načo moje srdce zosmutnelo a začala sa ospravedlňovať.

„Prepáč, ja... neviem čo sa to stalo. Fakt prepáč.“

Alya

Sklonila som hlavu. Nedokázala som sa mu pozrieť do očí.

„Nič sa nestalo,“ povedal Niall. Ja som to však nedokázala predstierať. Radšej som bola ticho a pozerala som si na ruky.

„Alya?“ dvihla som hlavu. „Nič sa nestalo,“ povedal s úsmevom. Dopaže! Prečo stačí jeden úsmev a všetko je v pohode, roztápam sa a súhlasila by som s hocičím? Na to som nemala odpoveď.

Na raňajkách sme boli obaja ticho i keď Niall sa priblblo usmieval. Tak on si z toho ešte robí srandu?! Berie ťa iba ako kamarátku, tak si nerob nádeje. Samozrejme chalani si to ticho medzi nami všimli.

„Niall, hovoril som ti, že žiadne prasačiny...“ uškŕňal sa Louis.

„Veď žiadne neboli.“

„Tak prečo sa usmievaš ako slniečko na hnoji? My vieme svoje...“ mrkol na Harryho a Zayna. Bola som červená ako pivónia. Prečo ma jednoducho niekto neodstrelí?

Deň prebehol príjemne. Spočiatku sme boli s Niallom rozpačití, ale po chvíli sa to stratilo. Ani sme sa nenazdali a bol čas rozlúčky. Chalani majú zajtra nejaké povinnosti a Paul si myslí, že sú s rodičmi. Liam nakladal tašky do auta a ja som sa zatiaľ obímala a lúčila s chalanmi. Nialla som si nechala na koniec. Objala som ho a povedala mu:

„Večer na skype.“ Niall sa začal smiať.

„Nenechám si to ujsť.“ Posledný krát sa usmial, otočil sa a pomaly išiel k autu. Chalani už boli pousádzaní a čakali iba na neho. Vtom sa Niall otočil, podišiel ku mne a jemne ma pobozkal priamo na pery. Explodoval vo mne ohňostroj citov. Pár krát som sa bozkávala s Joshom, ale oproti tomuto to bolo veľmi biedne. S Niallom to bolo akoby som lietala medzi hviezdami, behala po nádhernej lúke alebo pozerala na kŕdeľ motýľov ako okolo mňa lietajú. Potom sa Niall odtiahol.

„Nemohol som si pomôcť.“ Usmiali sme sa na seba.

„Ideš, Niall!“ zakričal zrazu Harry. Keby mohol pohľad zabíjať, z Harryho by neostala ani kučierka. Niall sa na mňa ospravedlňujúco usmial a nasadol do auta. Louis naštartoval a vybočil na cestu. Kývala som im až kým mi nezmizli z dohľadu.

„Kedy ťa zase uvidím?“ zašepkala som si potichu, kým mi jedna slza stekala po tvári. Neviem, či bola od šťastia alebo smútku.

I Wish 12

Ja viem, je to príšerné, ale takú som mala náladu... :/ Prosím koment :) 

Alya

Nakoniec musel spať v mojej izbe. Vraj sa o niečo stavili a keďže Niall prehral, toto bol jeho trest.

„Čo to bolo za stávku?“ Niall sčervenel.

„Nič podstatné...“

Liam ho prerušil: „Ale veď povedz!“ Otočil sa na mňa.

„Stavili sme sa, že dá pusu jednej fanynke. Lenže kým sa rozhýbal, tak tá fanynka odišla. Takže si prehral,“ uškrnul sa naňho. Usmiala som sa. Chvíľu sme sa rozprávali a potom si boli doniesť tašky z auta. Ja som zatiaľ nachystala veci na spanie – roztiahla som gauč a všade kde mali spať som hodila deku. Z povaly som doniesla starú rozkladaciu posteľ a pripravila ju pre Nialla. Zapriali sme si dobrú noc a každý sme sa odobrali do svojej postele. Ako som zatvárala dvere, Zayn ešte zakričal: „A žiadne prasačiny.“

„O to sa nemusíš báť,“ zakričala som mu so smiechom. Ľahla som si, ale ešte dlho sme sa s Niallom rozprávali. Asi o druhej ráno som to nevydržala.

„Niall?“

„Áno?“

„Poď sem. Nemôžem sa pozerať, alebo lepšie povedané počúvať ako sa tam prehadzuješ.“Bez slova sa zdvihol, vzal si deku a ľahol si vedľa mňa. V svetle mesiaca som mu  na tvári videla pobavený úsmev. Na rozdiel od neho ja som bola taká červená, že by sa aj ruže mohli schovať.

„Neboj sa nemám zlé úmysly,“ usmiala som sa.

„Dobrú noc.“

„Dobrú...“ Otočila som sa mu chrbtom a snažila som sa zaspať.

Ráno som opatrne vstala, aby som ho nezobudila obliekla som si tepláky, krátke tričko na ramienka, vzala som si slúchatká a vyšla som von. Pustila som si hudbu a rozbehla som sa. Behať som začala asi pred dvoma týždňami, ale v nedeľu som mala oddych. Kývla som pánovi Brownovi – najlepšiemu pekárovi v meste. Asi po polhodinke som sa spotená vrátila domov.

Niall

Zobudil som sa a Alye nikde. Možno je len dole. Rozhliadol som sa okolo seba. Ležal som v jej izbe, ktorá ju poznala najlepšie zo všetkých. Všade okolo mňa sa vznášala jej vôňa. Chvíľu som iba tak ležal a rozhliadal sa až ma zaujala hŕba papierov okolo koša. Vzal som jeden, vyrovnal ho a chvíľu som iba tak pozeral. Nechápal som, čo je tam pokreslené. Rozbalil som ďalší papier a tiež som naň iba pozeral. Čo to do paže... Vtom  mi svitlo. Bola to choreografia. Alya začala znova tancovať a mne nič nepovedala. Musím sa jej na to opatrne povypytovať. Začul som buchnutie vchodových dverí, tak som vyšiel von. Na chodbe som stretol chalanov a spoločne sme šli dole schodmi. V kuchyni som zazrel pohyb. Vyrazilo mi dych. Bola to Alya, ale bola... hm... bola sexy. Mala voľné tepláky, krátke tričko na ramienka a v ušiach slúchatká. Holé brucho mala ploché a kývala hlavou do rytmu hudby. Hodil som pohľad na chalanov a tí boli na tom podobne ako ja. Vtom sa Alya otočila a pozrela sa na nás. Zasmiala sa na našich pohľadoch a vytiahla si slúchatká.

„Čo pozeráte? To ste nikdy nevideli spotenú babu?“

„To hej, ale nikdy nebola taká sexy,“ povedal som omámene.

„Liam, Lou, nie ste náhodou zadaní?“ Ani nečakala na odpoveď a vybehla hore. Osprchovala sa a pospevujúc si zišla do kuchyne. Liam spravil na raňajky palacinky a popri jedení sme sa rozprávali.

„Odkedy chodíš behať?“ zaujímalo ma.

„Asi dva týždne, ale v nedeľu nechodím,“ odvetila a natrela si palacinku marmeládou. „Mám to takú rozcvičku...“ Prerušil som ju.

„Pred tancovaním?“ Začervenala sa.

„Našiel si tie papiere?“ Prikývol som.

„Nehovorila si, že si znova začala...“

„Nezačala!“ prerušila ma.

„A tie papiere?“

„To je len choreografia. Hm... nevládzem s dychom pri tancovaní. Preto ten beh. A kým budem vládať... snáď vymyslím niečo, čo sa bude dať zatancovať.“ Objal som ju.

„Ty to zvládneš. A tá choreografia... Nevyznám sa v tancovaní, ale vyzeralo to dobre.“ Smutne sa usmiala. Zrazu sa ozval Harry.

„Vysvetlí mi niekto o čom ste sa doteraz bavili?“ Nedalo mi to. Musel som sa smiať.

I Wish 11

Tak tu je dlho sľubovaná ďalšia časť - trocha dlhšia :) A taký oznam, že tie časti nebudem pridávať každý deň, bo to časovo nestíham... :/ Hope you like it! :D

O mesiac

Niall

„O poltón vyššie, Liam. Harry, ty zas o tón nižšie. Zayn, ty si dobre. Lou, prosím nerob blbosti. Niall, fajn. Tak a teraz posledný tón... Okej pre dnes končíme. Cez víkend choďte za rodičmi alebo čo, ale, prosím, žiadne somariny. V pondelok začíname točiť klip,“ upozorňoval nás Paul už asi po stýkrát.

„Spoľahni sa, Paul,“ zaškeril sa Lou a ďalej plietol Harrymu copíky. Usmial som sa. Konečne nám dal Paul voľno. Po mesiaci v štúdiu som sa potreboval rozptýliť. Ale nejdem za rodičmi do Írska. Aj tak sú teraz v Európe na návšteve nejakých príbuzných. Chalanom som to však nepovedal. Rozhodol som sa, že navštívim Alyu. Veci som mal zbalené, len sa nejako zbaviť chalanov. To bude najťažšia úloha...

Alya

Niall mi napísal, že musí niečo vybaviť , takže večer nebude ani na skype, ani na facebooku. Rozhodla som sa, že si spravím relaxačný večer. Napustila som si vaňu, zapálila sviečky a pri hudbe som oddychovala. Keď už bola voda studená a ja som mala rozmočenú kožu, vyliezla som, obliekla som sa do voľného trička a mäkkých teplákov a mokré vlasy som si zabalila do uteráka. Sviečky som si preniesla do izby, zobrala som všetky vankúše čo sme doma mali a porozhadzovala som ich okolo sviečok. Zabalila som sa do deky, vyvalila na vankúše a pri pomalej hudbe a blikote sviečok som pomaly zaspávala. Zobudila ma až esemeska od Nialla: „Mám pre teba prekvapenie... J“

„Aké???“ Bola som fakt zvedavá. Aké prekvapenie môže pre mňa mať keď ja som v Sleaforde a on je v Londýne? Z dumania ma vytrhol zvonček. Kto o takotom čase chodí na návštevu? Zišla som dole, otvorila dvere a tam... stál on. Vrhla som sa mu okolo krku, až mi z hlavy padol uterák.

„Si robíš srandu? Ty si prišiel! Nemôžem tomu uveriť!“ Pozrela som sa za neho a opravila som sa.

„VY ste prišli.“

„No veď preto. Bol by som sa urazil.“

„Aj ja ta rada vidím, Lou.“ Usmiala som sa.

  „Nemôžem uveriť tomu, že ste tu všetci.“

„Pôvodne som mal prísť sám, ale ako vidíš nepodarilo sa,“ povedal Niall a zamračil sa na chalanov. Zasmiala som sa.

„A ako ste vedeli kde bývam? Pokiaľ viem tak som vám to nepovedala.“

„Škriatok nám prezradil. Ale za to sa s ním musíš oženiť!“ vykríkol Lou piskľavo.

„Hahaha, Louis. Veľmi vtipné. Okrem toho ženy a vydávajú. Neženia sa. A odkiaľ to teda viete?“

„Taká milá babička nám povedala,“ uškrnul sa Harry.

„Harry, nerob si nároky. Tá ťa nebude chcieť.“ Znova som sa začala smiať.

„Poďte dnu.“ Zaviedla som ich do obývačky. „Nechcete niečo jesť?“

„Pokiaľ by ti to nevadilo tak by som si aj dal,“ zaškeril sa Niall.

„Ty sa nezapreš.“ Spravila som im niečo na večeru a kým jedli, vybehla som si upratať izbu. Vrátila som sa k chalanom, ktorí mali rozbehnutú debatu o kvalite mäsa. Nedalo mi, musela som sa usmiať.

„Rozprávate ako babky na trhu.“

„Máš problém, Priceová?“ prižmúril oči Zayn.

„Nieee, ja len... konštatujem.“

„Veď preto.“ Podozrievavo som si ho premerala.

„Čo ideme robiť?“ zívol Liam.

„Nejaký film?“ navrhla som a chalani súhlasili. O polhodinu sme už sedeli na gauči, jedli pukance a pozerali nejaký horor. Neviem čím  to je, ale pri hororoch som sa nikdy nebála. Skôr naopak. Brala som ich ako druh komédie. Chalani asi očakávali, že sa budem báť, kričať a túliť sa k nim. Veľké makové. Mala som skôr pocit, že sa boja oni. Ja som celý film zadržiavala smiech, ale na konci som to už nevydržala a vybuchla som. Smiala som sa ako blázon a všetci na mňa aj tak pozerali. Nemohla som si pomôcť. Nakoniec som sa ukľudnila a začali sme riešiť nocľah.

„No čo. Tak budete spať tu. Veď mama je až do utorka na služobke, tak dvaja môžu spať v jej izbe, dvaja na gauči a...“

„Niall u teba,“ zaškeril sa Harry. Menovaný ho iba prebodol pohľadom.

„Pre mňa, za mňa, môže aj tam. Takže? 

Prepáčte...

Fakt sorry, ale dnes časť nebude, lebo moji rodičia nechápu, že tá pošahaná učitelka si na mňa zasadla :/ Takže dalšia najskôr v nedeľu, najneskôr v pondelok :/ Vďaka za pochopenie :)
PS: dnes je to týždeň čo som založila tento blog a už má viac ako 1400 zobrazení. :D Ďakujeeeeem :P

I Wish 10

Strašne sa chcem podakovať za všetky komenty čo mi tu nechávate :) viete ako to dokáže povzbudit? 
No, neviem kedy bude ďalšia časť, lebo už 2 dni jednu píšem a ešte stále nie je hotová... dopíšem  ju možno zajtra na chémii... alebo estetike :P Ešte jedna vec - v piatok a sobotu nič nepridám, bo som preč. Vrátime sa v nedelu večer takže je dosť možné, ze ani vtedy nič nepridám. :/ No dosť mojich táranín - čítajte (a berte túto časť s rezervou, bo som ju zbúchala za polhodinu :D)

 

Niall

Večer sme sa s Alyou dohodli, že mi zavolá hneď ako zistí výsledky. Či budem mať interview, koncert, autogramiádu... bolo mi to jedno. Ráno som vstal, osprchoval sa, obliekol sa a išiel dole na raňajky. Akosi mi nebolo do reči, ale keď som uvidel Zayna s jahodovou marmeládou vo vlasoch, začal som sa smiať. Zvláštne, že si to ešte nevšimol, lebo zvyčajne prvá vec čo spraví po tom ako vstane je, že sa pozrie do zrkadla.

„Nevonia tu niečo ako jahody?“ spýtal sa Zayn, ale to sa smiali aj Liam a Harry. Louis sa vynoril za Zaynom a zákeracky sa uškŕňal. Liam nevydržal pohľad na trápiaceho sa Zayna a ukázal na vlasy. Zayn si tam šáhol a ja s Harrym sme sa v kŕčoch válali po zemi pri pohľade na Zaynov pohľad.

„LOUIS!!! JA ŤA ZABIJEM!“ vykríkol a začal Louiho naháňať.

Do štúdia sme samozrejme prišli neskoro, lebo Zayn nebol ochotný odísť kým nebude mať perfektné vlasy. To znamenalo polku šampónu a celý jeden lak na vlasy. Všetci sme však mali dobru náladu (teda myslím, že Zayn ani veľmi nie) tak nám nevalilo ani Paulove nadávanie (niezeby nám niekedy vadilo J). Až po zistení, že dnes máme koncert a autogramiádu v novom nákupnom centre, plnom ujačaných fanyniek, nám trocha ochabla.

Akurát som sa podpisoval nejakej plačúcej fanynke na ruku, keď mi prišla esemeska od Alye.

„Call me! Please fast!“ Asi som sa zatváril divne, lebo ma drgol Harry.

„Vas happenin?“

„Ehm, Alya.“ Pochopil.

„Tak jej bež zavolať. Tie dve minúty to prežijú,“ povedal a kývol hlavou smerom k zástupu dievčat. Prikývol som a zdvihol som sa zo stoličky. Zašiel som dozadu a zavolal Alyii. Zdvihla to okamžite.

„Hi.“ Jej hlas znel neisto.

„Hi, vas happenin?“

„Ja... mám to štipendium.“

„ÁNO!“ od radosti som vyskočil asi dva metre. Asi som to zvolal trocha moc nahlas, lebo všetci sa na mňa pozerali. Bolo mi to ukradnuté.

„Ja som to vedel. Vedel som, že ho dostaneš. Ale čo sa deje? Ty sa netešíš?“

„Jasné, že sa teším, len sa mi to ešte nedostalo do mozgu. Inak, kde si? Je tam hlučno.“

„No, momentálne som na autogramiáde.“

„Čo?! Tak ťa nebudem rušiť. Večer si ešte zavoláme. Mne to zatial doputuje do makovice. Teda dúfam. Ahoj.“

„OK. Čau.“ Zložil som a rýchlo som sa vrátil k chalanom. Sadol som si na svoje miesto a začal som podpisovať kôpku našich fotiek.

„Tak?“ chalani na mňa spýtavo pozerali.

„Má to v kapse,“ šepol som a venoval sa fanynke predo mnou. Chalani sa zatvarili spokojne a viac sa nepýtali.

Alya

Niall zložil a ja som sa znova pozrela na tabulu. Nie, to nie je možné. Prečítala som si ten riadok ešte raz: Alya Violett Price – Anglický jazyk: A+, Francúzsky jazyk: A+, Matematika: A+, Dejepis: A+, NoS: A+  (Náuka o spoločnosti pre nechápajúcich :)). Pozrela som na ďalší papier: Štipendium získava Alya Violett Price. Asi sa mi sníva. Odfotila som si oba papiere na mobil – Niall to bude chcieť vidieť čierne na bielom.  Aj mama. Dúfam, že to nie je sen.

I Wish 9

Hope you like it! :) Neviem, či pridám ďaľšiu časť, lebo ten pošahaný učiteľ mi dal dnes dve hudobné... :/

Niall

Ako sme si sadli, vedel som, že je zle. Sadol som si so rohu, takže som nemal ako ujsť. Louis sa na mňa zaškeril a ja som vedel, že z tohto sa tak ľahko nedostanem. Chalani sa na seba veľavýznamne pozreli a žiarovečka v mojej hlave blikala jak bláznivá. Slova sa ujal Liam.

Alya

S mamou sme sa rozprávali, až kým nešla zase do práce. Na chvíľku som sa cítila, ako pred rokmi, keď nás ešte nič neťažilo. Potom odišla do práce a ja som sa vrátila do reality. Zosmutnela som. Nikdy sa z tejto kaše nedostaneme. Potom som si spomenula na Nialla a chalanov a hneď sa mi zlepšila nálada. VN-ka. Ach, Lou. Zachichotala som sa, keď som si spomenula na príhodu z dnešného dňa. Chudák Niall, musel byť strašne naštvaný. Tanečným krokom som sa vybrala k počítaču. Poviete si, majú dlhy, ale hlavná vec, že majú počítač – ale nie je to tak. Dostala som ho od uja, ktorý ich predáva. Vraj aby som nemusela chodiť do knižnice. Zapla som si skype a čakala som kým sa Niall prihlási. Asi prvý krát za dlhú dobu som nemala čo robiť. Nemala som úlohy, nič čo by som sa mala učiť a ani som nemusela nič robiť v dome. Nevedela som čo mám robiť, tak som si zapla Youtube a pozerala som videá. Nevšímala som si text ani melódiu piesne, iba tanečnú choreografiu. V poslednej dobe som to robila často. Nejakým spôsobom ma Niall znova primäl k tancovaniu. Zablikal mi skype, tak som si zapla kameru a prijala hovor. Vtom sa predo mnou zjavilo päť hláv. Hojdala som sa na stoličke a keďže som nečakala takú vysokú účasť, s prekvapením som sa pustila stola a strieskala sa na zem. Výborne, Alya. Stretla si ich prvý krát a hneď sa strápniš. Fakt úžasné, určite si ich ohromila – tým aká si nemtavá. Kým som si prednášala tento vnútorný monológ a snažila sa pozviechať na nohy, z reproduktora som počula smiech. Celá červená som vyčítavo zazerala na Nialla.

„Nabudúce mi aspoň dopredu oznám, že budeme mať spoločnosť, lebo ma inak trafí šľak.“ Ten sa iba ospravedlnujúco usmial.

„Prepáč, ale nemal som čas, lebo hneď ako sme prišli domov, chalani si dali preteky do mojej izby, že kto ťa prvý uvidí.“

„Klameš!“ plačlivým hlasom zvolal Louis, „Bolo to naopak.“ Pohľad na Louiho bol komický. Vyzeral ako malé dieťa, ktorému vzali obľúbenú hračku a teraz má slzy na krajíčku.

„Myslím, že viac verím Niallovi,“ poznamenala som s pobaveným úsmevom. Vyslúžila som si za to Louisov vražedný pohľad. Už mi išiel niečo odvrknúť, keď ho prerušil Niall.

„No myslím, že by som vás mal predstaviť. Takže chalani toto je Alya. Alya toto sú Liam – náš otecko, Zayn – najlepší kamarát zrkadla, Harry – radšej nekomentujem  a tento odutý je náš šašo Louis.“ Zamávala som im na pozdrav a oni mi odkývali späť.

„Niall sa preriekol, že si tanečnica. Máš nejaké videá? Lebo na Youtube sme nič nenašli.“

„Bývalá tanečnica. Vy ste ma hľadali na Youtube?“ opýtala som sa neveriacky. Iba rozpačito pokrčili plecia.

„Ale veď Niall má moje videá.“ Päť hláv sa k nemu otočilo. Ten sa pokúšal nenápadne schovať za Harryho.

„Ty ich máš a nič si nám nepovedal?“ Harry iba čumel.

„No hej, zopár mi ich Alya poslala.“

„Zopár?“

„No tak trocha viac.“ Niall vyzeral ako malý chlapec ktorého pristihli pri čine.

„Poslala som ti ich asi 20. Ale to sú staré videá.“ Zayn pokrčil precami.

„Naval, Niall.“ Keď sa zatváril odmietavo, dodal: „Potom vám dáme pokoj a vy sa tu možete vykecávať, holubičky.“ Zamračila som sa naňho, ale kývla som Niallovi na súhlas a Niall im zdráhavo podal kľúč. Chalani sa v momente spakovali, ale Harry sa pri dverách ešte otočil a s úškrnom povedal: „Radi sme ťa spoznali, Alya.“ Niall po ňom hodil pohľad, ktorý by mohol zabíjať a Harryho už nebolo. Konečne sme zostali sami.

I Wish 8

To je fakt irónia. Robím teraz ten Liamov týždeň (tj. týždeň bez lyžičky :)) a hovorím si: to dám, však v škole jem iba šošovicovú polievku. A čo sa nestane? V piatok máme šošovicovú... Are you kidding me?
Ale teraz k veci :) Tu máte ďalšiu časť a možno zajtra budú dve, lebo máme iba 2 hodiny (milujem maturity :P). So enjoy!

Alya 

„Prosím? VN-ka? Čo to akože je?“ opýtala som sa prekvapene.

„No, Niall je sebec a nechcel nám o tebe nič povedať. Ani meno. Takže sme si vymysleli VN-ka, akože Veľká neznáma. Auuu, Niall, daj mi pokoj. Neboj sa, neodkusnem z nej.“ Usmiala som sa.

„Ale mne o tom Niall nič nepovedal! Dáš mi ho prosím?“

„Tu sa človek nič nedozvie,“ povzdychol si Louis, ale vrátil mobil Niallovi.

„Máš prúser,“ zamrmlal Louis Niallovi.

„Určite kvôli tebe.“ Začala som sa smiať. Takí sú zlatí...

„No, prepáč mi za chalanov, ale sú úplne nevychovaný,“ ospravedlňoval sa Niall zvýšeným hlasom, zrejme aby to počuli aj chalani.

„Ako keby si ty bol,“ počula som Zayna tlmene. Jáj, detičky sa hádajú.

„To je v pohode, ale myslím, že si sa o niečom zabudol zmieniť.“

„Myslíš to VN? Uf, tak z toho sa nevykrútim, ale môžem ti povedať, že som to nevymyslel a ani to nepoužívam.“ Zasmiala som sa.

„No dobre, odpúšťam ti. Vieš čo, už prišla mama, takže musím končiť. Večer na skype?“

„Večer na skype,“ súhlasil Niall. Rozlúčili sme sa akurát v momente, keď prišla do kuchyne mama.

„S kým si to volala? S Joshom?“ spýtala sa mrzuto. Nemala ho veľmi v láske. Ups, ona ešte nevie, že sme sa rozišli. A to bolo pred niekoľkými týždňami.

„Nie a s Joshom už nič nemám.“ Úplne som videla tú radosť na jaj tvári.

„A čo sa stalo? Nechal ťa?“

„Hej, ale to bolo už dávno. Našiel si nejakú vychrtnutú kravu, čo má megamelóny, výstrih po členky, sukňu ako opasok, polmetrové štekle a bohatých rodičov. Vedela som, že nám to nevydrží večne, ale aj tak som z neho sklamaná. Už ho neriešim...“ Mama len ťažko zakrývala spokojnosť, ale potom sa zháčila: „A s kým si to teda volala?“ Vzdychla som si a všetko som jej o Niallovi povedala.

„Všimla som si, že v poslednej dobe žiariš ako slniečko. Páči sa ti ten chlapec?“

„Mami!“

„No čo, veď sa len pýtam,“ zatvárila sa mama dotknuto, zatiaľ čo ja som bola celá červená.

„No hej, je celkom pekný...“ zahundrala som si popod nos.

„Prosím? Nepočula som.“

„To mi snáď robíš naschvál,“ vzdychla som si, zatiaľ čo sa na mňa mama škerila.

„Áno, páči sa mi. Vadí ti to?“

„Ale nieee, vôbec,“ zatvárila sa ako neviniatko. A že kto je v puberte.

„Kam som sa to dostala,“ povzdychla som si a išla som vyložiť nákup.

Niall

Úplne som zúril. Našťastie, vyzeralo to, že Alya to vzala s humorom. Dohodli sme sa, že sa večer porozprávame na skype, aby sme sa videli aj počuli. Zložil som a pozrel na Louisa.

„Nie, neukážem ti ju.“ Zatváril sa ako zmoknuté šteniatko.

„Nie, Louis a tvoj psí pohľad  je dosť mizerný. Nepresvedčil by si ani svoju mamu.“ Bol som fakt naštvaný.

„Ale, Niall, prosím.“ Iba som pokrútil hlavou.

„Liam, nástup. Hoď na Nialla svoj psí pohľad a presvedč ho, aby nám ukázal VN-ku.“

„Čo? On za ňou ide?“

„Áno, na skype.“ Potom som už nič nepočul, lebo sa moc vzdialili. Vošli sme do Nando’s a vypýtali si jesť. Ako sme si sadli, vedel som, že je zle.

 

I Wish 7

Nech sa páči ďalšia časť :P

Niall

Alya skončila o dvanástej, ale my sme vtedy ešte nahrávali. Asi o pol jednej sme skončili, zobral som si vodu a išiel som von. Už po ceste som vytáčal Alyino číslo.

„Ahoj. No ako si dopadla?“

„Neviem ešte, výsledky budú až v piatok. Ale môj pocit? Fúha, neviem. No akože vedela som, ale párkrát som zaváhala takže neviem.“

„Určíte to dáš na samé A-čka.“

„Vďaka, ale akosi si to nemyslím.“

„Nepodceňuj sa, si ten najmúdrejší človek akého poznám. A štípko dostaneš ľavou – zadnou.“ Naozaj som jej veril. Nechápem kedy sa to všetko stihla naučiť, ked ma toľko prace. A aj napriek práci sme si každý deň písali minimálne 2 hodiny. A to ešte nerátam esemeskovanie cez deň.

„Niall! Viem, že zrejme chceš robiť iné veci ako krákorať v štúdiu, ale máš sa vrátiť!“

„Okej Lou, už idem.“ S Alyou som sa rozlúčil s tým, že jej ešte cez obed zavolám. S úsmevom som sa vrátil dnu, kde ma už čakal uškŕňajúci sa Louis.

„Tak čo. Zmaturovala?“ pýtal sa zatiaľ čo sme išli za chalanmi.

„Výsledky budú až v piatok.“ Nechápal som prečo sa tak škerí, ale poznal som ten typ úsmevu. Louis ma niečo za lubom. Už iba zistiť čo to je. Väčšinou to človek zistil, až ked sa to stane. Prišli sme ku chalanom a pokračovali sme v načatej práci.

„Niall, v poslednej dobe máš fakt dobrý hlas. Ani jeden falošný ton. Len tak ďalej,“ chválil ma Paul – náš manažér. Chalani sa iba divne uškŕňali – zrejme ich nakazil Louis. Začínalo to byt desivé. Asi o druhej sme išli na obed. Ako inak do Nando’s. Samozrejme, že si nás pred štúdiom odchytili nejaké fanynky. O desať minút som už volal s Alyou, pričom som išiel trocha pozadu, aby chalani nezapočuli niečo čo nie je pre ich uši. Akosi som si však nevšimol, že predo mnou sú už iba Liam, Harry a Zayn. Vtom mi akási neviditeľná sila vytrhla mobil z rúk. Prdlajs neviditeľná sila.

„Louis, okamžite mi daj ten mobil.“

„Neboj hneď, iba sa porozprávam s tvojou frajerkou.“ Čo som mal robiť. Vrhol som sa naňho.

Alya

Maturita bola strašná. Vedela som všetko, ale divný pocit na srdci nezmizol. O pol jednej mi zavolal Niall, že ako som dopadla. To by zaujímalo aj mňa. Chvíľu sme sa rozprávali, ale potom som počula – tuším, že to bol on – Louisa.

„Niall! Viem, že zrejme chceš robiť iné veci ako krákorať v štúdiu, ale máš sa vrátiť!“

„Okej Lou, už idem,“ zasmial sa Niall tým svojim krásnym smiechom. Rozlúčili sme sa s tým, že mi zavolá cez obed.

Prišla som domov a začala som upratovať. Mala som to spraviť už minulý týždeň, ale keďže som sa stále učila, tak som to zanedbala. Akurát som čistila umývadlo, ked mi zavolal Niall. Vzala som mobil do jednej ruky, hubku do druhej a kým som čistila umývadlo a neskôr aj sporák som sa s nim rozprávala. Zrazu som počula šuchotanie, Niallov krik a Louisov smiech. Došlo mi, že Lou zobral Niallovi mobil a ten ho teraz naháňal. Už pri tej predstave som sa začala smiať. Hoci mal mobil Lou, Nialla som počula úplné zreteľne.

„Louis, okamžite mi daj ten mobil,“ kričal nahnevane, no ja som sa iba smiala. Potom sa ozval Louis.

„Neboj hneď, iba sa porozprávam s tvojou frajerkou.“ Takto ma berú? Ako Niallovu frajerku? S ktorou sa v živote nestretol?

Počula som iba Niallove naštvané hundranie a v pozadí sa smiali ostatní chalani.

„Zdravím, VN-ka.“ 

I Wish 6

Páni, ked vidím tie štatistiky, idu mi vypadnut oči z jamôk :P Neviem či sa mi podarí dnes dať ešte jednu časť, takže nič nesľubujem... :)

Niall

Rozprávali sme sa už asi hodinu. Potom som počul, že ju niekto zavolal, tak sme sa rozlúčili a ja som jej ešte poprial šťastie. Pamätal som si, aké je to maturovať. Neskutočný stres a ona ešte potrebuje štípko, takže to bude dvojitý stres. Ale Alya to zvládne. Život sa s ňou nehrá, ale podľa toho čo si každý deň píšeme to zvláda s prehľadom. Hoci myslím si, že by si mala dať pauzu. Teraz zmaturuje, bude chodiť do prace a popri tom na prednášky na vysokú. Nechápal som, ako dokáže zvládnuť úplne všetko – školu, domácnosť a ešte si nájde čas na písanie si so mnou a pritom spí iba pár hodín denne. Vložil som si mobil do vrecka a vošiel som dnu. Bolo iba 9 hodín a hoci bol včera koncert, chalani už boli hore a Liam robil raňajky. Ta vôňa bola úžasná. Zaškvŕkalo mi v bruchu.

„Počujem škvŕkanie v bruchu, takže to musí byt Niall,“ zabával sa na mne Louis.

„Kdeže si bol? Za frajerkou?“ podpichol ma Zayn.

„Určíte si volal s VN-kou,“ uškŕňal sa Harry. Iba som prevrátil oči. VN – tak volali Alyu. Odkedy na mňa nechtiac nakričala sme si písali každý deň. Samozrejme, že chalanom neušlo, že mi stále pípali smsky a hneď ako som prišiel večer domov som išiel na fb. Nechcel som im ale povedať kto to je a to ich štvalo. Tak si ju nazvali VN-ka – veľká neznáma.

„Ale fakt si myslím, že by si nám mohol povedať kto to je,“ povedal Liam.

„Ó, Liam sa pridáva na stranu zloduchov,“ vzdychol som si, vzal som si Zaynov chleba a s chuťou som don zahryzol, zatiaľ čo si Zayn nalieval čaj. Vrátil sa späť k tanieru a tu – PREKVAPENIE – nič nebolo. Pozrel na mňa ako prežúvam.

„Hej, to bol môj chleba,“ posťažoval sa.

„Už nie,“ zasmial som sa s plnými ústami a odpovedal som Liamovi: „A prečo by ste to mali vedieť? Možnože si tá osoba praje byt anonymná.“

„Tak nám povedz, čo ta osoba práve robí, ked ta vytiahla z postele tak skoro.“

„Maturuje,“ uškrnul som sa a vzal som chleba pre zmenu Louisovi.

„Niall! Koleduješ si o nedobrovoľný skok do bazéna alebo zubnú pastu vo vlasoch,“ vyhrážal sa mi Louis, zatiaľ čo som sa napchával.

„Maturuje? Fajn, aspoň vieme že to nie je nejaké 5-ročné decko, ale ani nejaká stará babka,“ povedal Harry.

„Ok, zhrňme si čo sme o nej zatiaľ zistili: Momentálne maturuje, má 18 alebo 19 rokov a to je asi všetko.“ Louis sa na mňa prekvapene pozrel.

„Ako je možné, že o nej nič nevieme, hoci o nej vieme už 2 týždne? Ako to všetko tajíš? Veď, ked je niečo tajné, tak ty to vždy prvý vyzradíš.“ Iba som sa naňho nevinne usmial a išiel som sa prezliecť na nahrávanie. Pri odchode som ešte na Louisa zakričal: „Nemysli si, že ma tým presvedčíš, aby som ti niečo o nej povedal.“ Potom som už iba počul ako si Louis niečo mrmle a chalani sa na tom smejú. Ked som vošiel do izby pozrel som sa na hodiny. Bolo 10:17. Ešte hodinu a 13 minút a môžem Alyi zavolať ako dopadla. Usmial som sa sám pre seba. Určíte bude mat samé A-čka. Osprchoval som sa, obliekol som sa a keďže som mal ešte trocha času, išiel som na twitter. Na twitter som si Alyou nemohol písať lebo by to všetci zistili, takže som sem už moc nechodil. No neovládol som sa a napísal som tweet „Good luck!“. Má ma folownutého takže bude vedieť, že je to pre ňu. Zišiel som dole, kde už čakali Liam a Louis.

„No jasné. Naše dva narcisy sa ešte upravujú a my na nich čakáme,“ zasmial som sa. Louis na mňa hodil vražedný pohľad.

„Šak počkaj, za ten chleba si to ešte odpykáš,“ povedal výhražne a ja som sa iba zasmial. O 10 minút prišlo auto a my sme odišli do štúdia.

I Wish 5

Nech sa páči ďalšia časť :) ENJOY :P

Za túto vetu som ho nenávidela. Vždy, ked som o sebe niekomu niečo povedala, začal ma ľutovať a chcel mi pomôcť. Preto som mu nechcela povedať o svojom živote. Nechcela som, aby som pokazila toto naše dvojdňové  priateľstvo. S Niallom som si rozumela ako s nikým pred tým. Potom ma však intuícia a svedomie prinútili, aby som to spravila, aby som o sebe niečo napísala. Nie niečo – všetko. Možno sa mi konečne uľaví a tá hŕba kameňov zo srdca odpadne.

„Fajn, ale nechcem, aby si ma ľutoval.“ Zhlboka som sa nadýchla a začala som o sebe písať.

„Narodila som sa 14. apríla 1993 a teraz žijem v Sleaforde. Žijem iba s mamou, otec zomrel pred troma rokmi, ked ho nacenganého zrazilo auto. Nemala som ho rada, lebo bol gembler a ožran. Ked zomrel zanechal po sebe 2-milionovy dlh. Za 3 roky nám z neho zostalo ešte pol milióna a to už melieme z posledného. Mama nemá vysokú, takže ju do veľa robôt nechcú zobrať. Ona a ja pracujeme 365 dni v roku, 7 dni v týždni, 24 hodín denne. Zoberieme každú prácu a cele mesto to vie. Naposledy som spala predvčerom a to iba cca 3 hodiny. Poriadne som sa nevyspala už 2 roky. Ak to mam zhrnúť, som 18 ročná bývala tanečnica, ktorá sa so svojou matkou snaží, aby sa z nich nestali bezdomovci.“

Čakala som, čo mi odpovie. Dúfala som, že ma nezačne ľutovať ako to robia všetci. Chvíľu sa nič nedialo a potom mi prišla sprava: „Prepáč nevedel som, že más taký ťažký život. A ja som sa ľutoval, ked ma naháňalo zopár paparazzov.“

Uľavilo sa mi, ked som videla, že to zobral celkom dobre.

„Počkaj, ty si napísala, že si bývala tanečnica?“

„Hej, tancovala som od svojich 5-tich rokov, až kým nezomrel otec, čiže bola som ňou 10 rokov. Teraz nemám na hodiny peniaze, ale chcela by som sa k tancovaniu vrátiť.“

„Posli mi nejaké svoje video, som zvedavý...“

Uškrnula som sa, zobrala som DVD-čko z koncertu pred 4 rokmi a poslala som mu video, kde som tancovala. Asi po štvrť hodine mi napísal.

„Pani, si fakt dobra hoci to bolo minimálne pred 3 rokmi. Teraz by si bola ešte lepšia. J“

„Hoci o tom pochybujem, ďakujem za kompliment.“ Niall mi zlepšil náladu asi o 100 bodov.

Písali sme si dlho do noci. Pomedzi to som ešte pomáhala mame a upratovala dom. Neskutočne sme si rozumeli a mali sme veľa spoločného. Už po týždni písania si a SMS-kovania som ho pokladala za najlepšieho priateľa. Bolo tu však niečo, čo som nechápala. On – celebrita a superstar si píše so mnou. Nevýhoda tohto vzťahu a tým kým je bola, že sa asi nikdy nestretneme. Nechcela som však, aby sa naše cesty rozišli. Nemala som žiadnu kamarátku, až na zopár báb čo som s nimi kedysi chodila na tanečnú a Niall mi zahojil dušu po Joshovi a aspoň na chvíľu mi dal šancu zažiť aké je to mat skutočného priateľa. A za to som mu bola vďačná...

.     .     .     .     .     .     .     .     .     .      .     .     .     .     .     .     .     .     .     .     .     .     .     .     .     .     .    

Blížila sa maturita, takže som sa učila od rána do večera. Musím ju zvládnuť. Musím dostať štipendium. Hodinu pred mojou odpoveďou som volala s Niallom. Potrebovala som počuť jeho hlas a smiech, ktorý som počula vo všetkých tých videách, aby som sa upokojila. Rozprávali sme sa, až kým ma nezavolali. Potom som už pokojná vstúpila dnu.

I Wish 4

Dúfam, že sa mi podarí dat sem ešte jednu čast, ale neslubujem :P 

Videla som, že je prihlásený, tak som mu napísala: „To každému, čo na teba nakričí pošleš žiadosť o priateľstvo?“

Odpoveď prišla okamžite: „Zvyčajne nie, ale ked si ma zaujala...“

„Ja? A čím? Tým, aký mám ohybný jazyk?“

„Nie. Myslím, že pre začiatok je to tvoje meno. Skutočne sa voláš Alya alebo je to len prezývka?“

„Nie, naozaj sa tak volám. Neviem, prečo mi ho mama dala, ale myslím že to bude kvôli otcovi. Otec chcel normálne seriózne meno, ale mama povedala, že chce aby som mala iné meno, take aké nemá každý druhý človek. A keďže sa nevedeli dohodnúť, každý mi dal meno aké sa mu páčilo. Čiže Alya po mame a Violett po ocovi. A teraz dám otázku ja. Aké je to byt slávny?“

„Neviem, je to úžasné a hrozne zároveň. Super v tom, že každý deň robím to čo mám rád, je to ešte dobre platené a stretávam sa s ľuďmi, ktorých inak mam šancu vidieť iba v filmoch a na videách. Áno a oblečenie zadara. Zlí na tom sú paparazzi – ti sledujú každý tvoj pohyb a vyhľadajú úplne všetko. Druhá vec - niekedy nemám ani prázdniny alebo voľno a občas sú aj fanúšikovia otravní. Hlavne keď sme unavený a oni jačia a kričia a my sa s nimi musíme odfotiť atd. Okrem toho niekedy si pripadám, že nemám súkromie. Myslím však, že to dobre prevyšuje. A teraz ja...“

A takto to pokračovalo. Keby mi včera niekto povedal, že si budem písať s niekým slávnym, vysmiala by som sa mu. S Niallom sa mi dobre písalo. Vyzeralo to, že sa o všetko o mne zaujíma, ale ja som sa zase zaujímala o všetko o ňom. Asi po hodine ma napadlo, že mu budem písať nejaké fakty čo som našla na nejakej stránke a on mi povie či je to pravda alebo nie. Chudák Niall. Myslím že sa išiel popučiť od smiechu od toho, čo o ňom napísali. Pomedzi náš “rozhovor“ som si na googli pozrela jeho fotky. Musím uznať nebol na zahodenie. J Tie jeho modré oči... Zhruba po dvoch hodinách sme sa horko-ťažko rozlúčili. Celú noc som o ňom rozmýšľala. Čo ked je v skutočnosti taký nafúkaný a teraz sa iba pretvaroval že sa o mňa zaujíma? Nejako mi to ale nešlo k jeho smiechu, ktorý som počula v mobile.

Na druhy deň som bola taká zahĺbená myšlienkami o Niallovi, že som si ani nevšimla ked okolo prešiel Josh. Mam taký pocit, že si myslel, že za ten rozchod SMS-kou naňho nakričím. Ale ja som prešla okolo neho s úsmevom na perách a Niallom na mysli. Ako som prišla domov išla som sa pretrhnúť, aby som si spravila všetky úlohy a domáce práce a hneď ako som prišla z práce domov som pozerala na fb či je tu Niall. Bol a hneď ako zbadal, že som prihlásená mi napísal. Chvíľu sme si písali a potom prišla veta, ktorej som sa bála.

„Povedz mi niečo o sebe.“ 

I Wish 3

Vďaka za všetky komentáre :) Enjoy :P

Asi som práve dostala infarkt. Vykričala som si pol srdca na chalana, ktorého som nikdy nevidela a vôbec som ho nepoznala.

„Ja... fakt prepáč, asi som vytočila zlé číslo.“ Pozrela som na displej. No jasné miesto 5-ky som stlačila 8-čku.

„Naozaj prepáč. Och, ako sa hanbím.“

„To nič, stáva sa. I ked ľutujem toho chalana, ktorý si to mal vypočuť.“ Úplne som na jeho tvári počula úsmev. „myslím že už mu nebudeš volať, čo?“

„Nie, akosi ma zlosť prešla.“ Vzdychla som si. „Ja už pôjdem, skôr ako stihnem spraviť ďalšiu blbosť.“

„Nie, počkaj. Netráp sa nad tým. Myslíš si, že ja som sa nikdy nestrápnil? Tak napríklad som si prdol pred Simonom Cowelom. A nebolo to potichu.“ Musela som sa zasmiať.

„Tak to ti nezávidím.“ Potom mi to docvaklo.

„Pred Simonom Cowelom? Tým producentom? Kde si ho stretol?“ Zamyslela som sa. Meno Niall Horan mi niekoho pripomínalo a teraz mi došlo koho.

„Počkaj, nebol si v X-factore? Tuším v skupine One direction, nie? Preto mi bolo tvoje meno povedomé. Nie som si úplne istá, lebo som to pozerala len raz.“

„No áno som to ja,“ povedal Niall váhavo, akoby sa bal, že začnem jačať, ako nejaká bláznivá fanúšička.

„Páčilo sa mi, ako ste spievali. Bola v tom taká energia. Inak, ako je možné že sa s tebou rozpravám? Veď si celebrita.“

„To fakt neviem. Zazvonil mi mobil, zdvihol som ho a zrazu počujem ako na mňa niekto kričí, že prečo som si našiel Iňu.“ Napätosť v jeho hlase sa stratila, zasmial sa a ja s ním.

„Prepáč, ale cez slzy som nevidela na klávesnicu. A šok to bol hlavne pre mňa. Ked na niekoho vykričím pol srdca a ten mi povie, že je to omyl.“ Niall sa hneď prestal smiať a povedal: „Netráp sa kvôli nemu. Podľa toho čo som počul za to veľmi nestal.“ Usmiala som sa a pozrela na hodiny. Do paže! Voláme spolu už 20 minút. To bude účet. Mama ma zabije.

„No musím končiť, lebo budem mat vysoký účet a mama mi bude nadávať.“

„Fajn a nebuď smutná kvôli tomu idiotovi.“

„Vďaka, ale nemyslím si, že mi za to stoji.“ Rozlúčili sme sa a zložila som. Zvláštny chalan.

Keďže som mala spravené všetky domáce práce, zapla som si notebook, že si idem dorobiť labák z fyziky. Po chvíli ma to prestalo baviť (akoby ma to niekedy bavilo J), tak som išla na 5 minút na fb. Veď som tam nebola už týždeň – síce aj tak nemám čas vykecávať sa s ľuďmi ktorých vidím každý deň v škole. Prihlásila som sa a ihneď mi zablikala nejaka žiadosť o priateľstvo. Ešte skôr ako som si ju otvorila, som vedela kto ju poslal. Klikla som na ňu a prijala som žiadosť o priateľstvo od Nialla Horana.

I Wish 2

Druhá časť :)Prosím koment :) Enjoy :P

“Ahoj, Josh.“

„Ahoj, kráska,“ odzdravil s úsmevom.

Josh bol jeden z tých populárnych. Proste chalan čo športuje a dobre vyzerá. Nechápem, ako sme sa k sebe dostali, lebo ja som na spoločenskom rebríčku na opačnej strane ako on, ale jednoducho spolu chodíme. Možno preto, že som tanečnica. Teda už nie. Odvtedy, čo zomrel otec a zanechal za sebou dlhy, tak nemáme na hodiny tanca. Mama síce hovorí, že už aj tak všetko viem, ale aj tak sa mi niekedy zacnie. Ta sloboda a voľnosť... Ked splatíme tie prekliate dlhy, tak si znova budem platiť kurzy. Chodila som na všetky druhy tanca: balet, hip-hop, step, klasické a orientálne tance, gymnastiku – síce to nie je tanec, ale čo už, atď. No, ale teraz na to nemôžem myslieť. Odložila som si veci do skrinky a vzala som si knihy na prvú hodinu. Deň ubehol ako voda a ja som už kráčala smerom domov. Zajtra mame 2 veľké testy, takže zase budem hore celú noc. Prišla som domov, prezliekla som sa do teplákov a išla som sa učiť. Musím mať dobré známky, inak nedostanem štipendium a moja budúcnosť nebude ružová. Ked som sa doučila išla som na poštu, kde pracujem, aby som pomohla mame s dlhmi. Je to príjemná práca – iba triedim listy a balíky. Asi o siedmej som už žehlila čo som vlastne dnes v noci nestihla.

Na druhy deň sme písali tie testy. Myslím, že som ich napísala dobre, ale to ma teraz netrápilo. Josh sa dnes choval divne. Ráno ma ani poriadne nepozdravil, neodpovedal mi na otázky a cez prestávky sa mi vyhýbal. Možno ma len zlý deň, utešovala som sa, ale cítila som, že je to niečo iné. Moja predpoveď sa vyplnila. Večer, ked som si robila večeru mi prišla SMS-ka. Ked som si ju čítala slzy mi tiekli po tvári. Stalo v nej:

„Ahoj Alya. Vieš, si super baba, ale nehodíme sa k sebe, takže je koniec. Aj tak nám to nefungovalo. Okrem toho mam inú, takže už mi nepíš. Josh“

Po tej poslednej vete ma chytila zlosť. Klamár jeden, a to ešte pred dvoma dnami vravel, že je so mnou šťastný ako nikdy predtým – no chalan rýchlo mení názor. Napísal, že mu nemám písať, ale o volaní nič nehovoril. Spamäti som vytočila jeho číslo, hoci som kvôli slzám nevidela na klávesnicu. Po dvoch zvoneniach to zdvihol. Nečakala som, kým niečo povie a vyrútila som sa naňho:

„Môžeš mi prosím ťa vysvetliť, čo mala ta SMS-ka znamenať? Všetko bolo v poriadku a fungovalo nám to, iba ty si si našiel nejakú kravu, čo trsá zadkom ako ty povieš. Prečo si potom so mnou chodil? Lebo som bola jedine dievča na škole, ktoré z teba nešalelo? Vidím, že si taký zbabelý, že mi to nedokážeš povedať  osobne, prinajhoršom zavolať. NIE!!! Ty mi pošleš SMS-ku ako nejaká zbabelá myš. Čakám vysvetlenie...“ bola som úplne zadýchaná, ale v duši mi to vrelo. Vtom moja zlosť zmizla a zostalo iba totálne prekvapenie, lebo v telefóne sa ozval úplne iný hlas ako Joshov.

„Pardon, kto je tam? Lebo nie som si vedomý, žeby som s niekým chodil a momentálne som neposielal ziadnu SMS-ku.“

„ Tu je Alya Violett Priceová,“ hlesla som.

„Teší ma Alya. Ja sa volám Niall. Niall Horan.“

I Wish 1

Moja prvá časť, dúfam že sa bude páčiť :) Je síce krátka, ale snáď to na začiatok stačí... Píšte aj komentáre aby som vedela co mám zmeniť :D

Zatvorila som zošit z biológie a pozrela som sa na hodiny. Bolo 2:13 ráno. Super, možno si dnes ešte pospím. Potom som si však spomenula, že musím ísť umyť riad, vybrať z práčky mokré prádlo a ísť žehliť. Povzdychla som si a s nechuťou som zišla do kuchyne. Tak ti treba, myslela som si, odložila si si to na neskôr a teraz miesto spánku žehlíš. Asi po hodine sa mi začali triasť ruky a nohy a zahmlilo sa mi pred očami. Dopotácala som sa do kuchyne, napila som sa a ľadovou vodou som si ostriekala tvár. Čiernota pred očami sa trocha rozptýlila. Iba si na 5 minút sadnem ale potom musím pokračovať v žehlení. Zobudila som sa až ráno...

V kuchyni hrkotali taniere. Pozviechala som sa z gauča a v kuchyni som uvidela osobu, ktorú nadovšetko ľúbim.

„Dobré ráno, mami,“ pozdravila som a zívla som si. Spala som maximálne  4 a pol hodiny, ale cítila som sa celkom sviežo. Asi to bolo tým, že v poslednom období som spala veľmi málo, niekedy iba 2 hodiny.

„Ránko, Alya,“ usmiala sa na mňa mama. Nepochopím, prečo mi dala toto meno. Vtom sa mama zamračila: „Zase si sa nevyspala. Oceňujem, že dom je čistý, chladnička plná a prádlo požehlené, ale zase si spala iba 5 hodín.“

„Mami, už som si zvykla, že spím málo. Niekedy je to aj menej ako 5 hodín a myslím, že spánok potrebuješ skôr ty. Všetku energiu máš iba z kávy. Nespala si už aspoň 3 dni.“ Mama sa iba zamračila. Usmiala som sa na ňu a vybehla som si po učebnice. Do školy chodím autobusom, pretože auto nemáme, takže mi aj tak nič iné neostáva. Hneď pri dverách školy som ho zbadala a on mňa – usmial sa a zakýval. Zamierila som za nim a objala ho.  

Je to len začiatok?

Už dlho som nad tým rozmýšľala, až som sa rozhodla a tak sme tu na mojom blogu (fakt je môj? :)), kde budem písat poviedky o 1D.