I Wish 30

 Zlomová časť... prečo? Pochopíte :) Že 30-tka? Neverím :O Inak som zistila, že som úplný dement (viem to už dlhšie, ale teraz som si to opäť potvrdila :D). 

V poslednej dobe mi hlava nejako pracuje, bo som vymyslela ďalšiu poviedku :) Uvidíme, či sa sem aj dostane :P 

PS: Thanks Katherine and Alex :) You helped me... :) 

Fajn nejdem vás už napínať :) Enjoy! 

Zavrela som poslednú krabicu a odniesla som ju na chodbu. hodila som ju na kopu vecí čo si beriem so sebou a vrátila som sa späť do svojej už prázdnej izby, aby som sa uistila, že som na nič nezabudla. Áno, konečne sa sťahujem do Londýna. Do môjho mesta snov...

Domov som sa vrátila pred troma dňami. Kým som bola v Londýne našla som si malý pekný byt a ani veľa nestál. Majiteľka bola postaršia pani a zašla som za ňou cez jedno z „voľných“ poobedí. Hneď mi dala kľúče a ja som sa celý zvyšok dňa vytešovala.

Odišla som deň po Liamových narodeninách. Tie sme oslávili v tichosti a bez darčekov. Liam nám totiž zakázal hocičo mu kúpiť, tak sme sa iba poskladali na večeru v nejakej malej zapadnutej reštike. Nikto nás nepoznal a novinári si mysleli, že budeme v hlučných kluboch, takže sme sa celý večer zabávali ako obyčajní ľudia. Chalani vyzerali šťastne, že konečne majú na chvíľu pokoj. Na chvíľu sa tam ukázali aj Paul s Rayenom, ale hneď odišli, vraj aby mladým nekazili zábavu. Rayen mi iba stihol povedať, že má pre mňa novú ponuku, takže som celý zvyšok večera bola happy jak 2 grepy. Ráno som nasadla na vlak a išla som domov.

„Alya!“ vyrušila ma mama z úvah. Zbehla som do kuchyne.

„Áno mami?“

„Tu máš ten koláč. Zabaľ si ho. Kedy má Louis prísť?“

„Mal by tu by každú chvíľu,“ zakričala som z chodby, zatiaľ čo som sa snažila niekam napchať krabicu s koláčmi. Louis pre mňa príde preto, lebo ako jediný má všetko odspievané a má vodičák. Tá cesta bude zabiják.

Mamu som s chalanmi zoznámila cez skype. Pustila som jej aj zopár ich pesničiek a hneď z nej bola vášnivá directionerka. Niekedy sa obávam, že keď sa tu Louis zjaví, hodí sa mu okolo krku a vypýta si podpis a fotku. To by bol fakt trapas.

Sadla som si do obývačky a rozmýšľala som či sa niekedy bude dať kúpiť mozgová kôra navyše. Niektorým ľuďom by sa totiž fakt zišla.

Z rozmýšľania nad podobnými kravinami ma vyrušil zvonček. Sťažka som sa dvihla a odpochodovala som otvoriť.

„Zdravím Louis.“

„Čau čertisko.“ Prevrátila som oči a pustila som ho dnu. Hej, tá prezývka mi od toho večera bohužiaľ prischla a Louis nepremárnil príležitosť, aby ma tak nazval.

„Ahoj Louis.“ Mama vyzerala, že o chvíľu buď odpadne alebo naňho skočí. Dúfala som, že ani jedno sa nestane.

„Dobrý Joyce.“ Mama sa nenápadne natiahla za papierom, aby si vypýtala podpis a ja som za Louisovým chrbtom divoko gestikulovala, aby to ani neskúsila. Nakoniec sa spamätala a nechala papier papierom.

„Dáš si niečo?“ spýtala sa mama so širokým úsmevom a ja som dúfala, že sa zjaví nejaká čierna diera a pochová ma.

„Iba vodu, ďakujem.“

Napil sa a začali sme nosiť všetky veci do jeho obrovského Range Roveru. Samozrejme, všetky babky sa zbehli a pozerali na nás ako na vrahov. Stavím sa, že hneď ako odídem budú klebetiť ako sa dcéra chúďatka Joyce zbalila a utiekla s nejakým chalanom do sveta. Chachá. Mama tu bude za chúďatko a ja za tú zlú. Čo už. Babky nevedia na čo slúži dôchodok, tak klebetia od rána do večera.

Louis naložil poslednú krabicu a ja som sa išla rozlúčiť s mamou.

„Neboj mami, veď niekedy ťa prídem pozrieť. Alebo ty mňa. Nejdem predsa do džungle.“

„Ja viem, ale aj tak to tu bude bez teba prázdne.“

„Tak keď ti bude smutno, tak mi zavoláš, rozumeno? Predstav si aj v Londýne je signál.“ Usmiala som sa na ňu.

„Ja viem.“ Objala ma.

„Opatruj sa dieťa.“  Uškrnula som sa. Jak keby som mala 5 rokov.

„Aj ty mami.“ Rozlúčili sme sa a nasadla som do auta. Louis si sadol na miesto vodiča a pomaly vycúval na cestu. Kývala som mame až kým mi nezmizla z dohľadu. Oprela som sa a zavrela som okno.

„Maličký čertík dokýval svojej mamičke?“ Vzdychla som si. Táto cesta fakt bude horor.

„Stavím sa, že keď si sa sťahoval do Londýna ty, robil si to isté.“ Louis sa zarazil a po chvíli prikývol.

„Hej, máš pravdu. Prepáč.“ Nadvihla som obočie. Robí si srandu. Ospravedlňuje sa mi?

„Nie, ty prepáč. Za tie fóriky čo sme s babami robili.“ Usmial sa.

„To je v pohode, aspoň sme sa zasmiali.“

„Pokiaľ si dobre pamätám, moc si sa nesmial. Bol si skôr v šoku,“ povedala som a prechádzala som si prstami po imaginárnej briadke. Začal sa smiať.

„Na tom svojom nie, ale v prípade ostatných... Môj mi nebol až taký vtipný,“ uškrnul sa.

„Najlepšia bola tá šľahačka,“ povedal.

„Tiež si myslím.“

Celý zvyšok cesty sme sa rozprávali, smiali a hovorili si vtipné historky zo života. Ja hlavne zo školy a z tanečnej a Louis o tom čo porobil ako dieťa. Naozaj musím súhlasiť s výrokom – Swag Masta from Doncasta. Cesta nám rýchlo ubehla a čoskoro sme boli v Londýne. A ja som získala nového najlepšieho kamaráta.

Here we go again...

Zas ma depka kvári a potrebujem sa niekomu vyrozprávať, takže ak chcete tak si to prečítajte, ak nie tak kašlite na mňa :/

Opposites 6

Zas ma chytá depka, ale čo už :/ A nie, nemá nič spoločné s touto časťou :)
Drobátko dlhšia, dúfam, že sa bude páčiť :P 

„Si robíš prdel!“ toto bola moja reakcia, keď som zbadala tú kopu dievčat čakajúcich na koncert.

„Klídek. Polovica nemá lístky a okrem toho niečo ste mi sľúbili,“ nedala sa znechutiť Claudia.

„Začínam to ľutovať,“ zamrmlala Vera a ja som sa usmiala. Predrali sme sa dnu a našli sme si miesta.

„Ak toto prežijeme, štátnice dáme ľavou zadnou,“ zahundrala som smerom k Vere. Tá neprítomne prikývla a poslala esemesku Derekovi.

Skvelé! Ona si bude celý čas esemeskovať a ja tu budem trpieť? Naozaj ľutujem, že som sa na to dala nahovoriť. Po štvrť hodine čakania sa konečne vyvalili von. Claudia začala pišťať a kričať spolu so všetkými babami, iba ja a Vera sme stáli a čumeli na nich ako na húsenice. Vyslúžili sme si za to niekoľko škaredých pohľadov. Bolo mi to jedno, ale aj tak som nahodila zamilovaný pohľad a umelý úsmev a tvárila som sa, akoby som mala každú chvíľu odpadnúť.

Nakoniec sa umelý úsmev vymenil za skutočný, keď som si predstavila ako všetky tie fanynky naháňam na traktore a ony nemajú ako utiecť. Pričom na kapote som mala zavesené hlavy všetkých členov 1D ako trofeje. Si šibnutá! myslela som si, ale vyčarilo mi to na tvári ešte väčší úškrn. Keď šialenec, tak nech poriadny, a začala som si vymýšľať ešte väčšie kraviny. Koncert sa skončil, akurát keď som ich varila v kotli a pritom som im spievala pesničky Biebera. Claudia hovorila, že medzi directionerkami a bieberkami panuje „vojna“ a teraz som to patrične využila. To už som sa uškŕňala ako totálny blázon. Veľa som si z toho koncertu nepamätala, ale aj tak som úžasne bavila. Chalani zaspievali prídavok a odišli. Vera si hodila mobil do kabelky a otočila sa na mňa.

„Pamätáš si niečo z koncertu?“

Uškrnula som sa. „Jasné, že nie.“

„Lebo si sa celý čas usmievala akoby si bola do nich zamilovaná,“ skúmavo si ma premerala.

„Ehm, to bolo niečo iné...“ Dobehla k nám Claudia.

„Baby ten koncert bol úžasný! Poďme!“

„A kam?“ opýtala sa Vera prekvapene.

„Však na autogramiádu...“

„Hej, hej, hej! Na tom sme sa nedohodli!“ protestovala som.

„Ale to patrí ku koncertu. Poďte prosím. Už nikdy vám o nich nespravím prednášku a ani vám už nebudem púšťať ich pesničky.“ Vera sa vystrela.

„To sa oplatí. Ideme Cat.“ Neochotne som sa šuchtala za nimi.

V tej rade sme stáli asi hodinu. Keď  bolo pred nami už iba asi 10 dievčat, uvedomila som si, že Harry ma možno spozná. A ostatní tiež. A to znamená, že ma Claudia zabije. A ja budem zomierať veeeeľmi pomaličky. Našťastie  nás púšťali po skupinkách. Bodygard chcel iba 2 z nás, tak som poslala Veru a Claudiu napred a vydýchla som si od úľavy. Toto bolo hrozných 10 minút stresu a všetko iba kvôli nemu. Dúfala som, že sa mi iba podpíšu a nebudú nič komentovať.

O chvíľu mi ten bodygard kývol a ja som k nim pristúpila. Ako na potvoru bol prvý Harry.

„Tak, pre koho to bude?“ Uškrnula som sa, ale neodpovedala som. Harry dvihol hlavu. To, že ma uvidel ho sprvu šokovalo, ale hneď sa usmial.

„Myslel som, že nie si naša fanynka,“ povedal so širokým úsmevom zatiaľ čo podpisoval kartu.

„Bola som donútená sem ísť, tak to nekomentuj,“  odvrkla som. Usmial sa ešte viac a podal kartu Liamovi.

„Páčil sa ti koncert?“

„Nič si z neho nepamätám,“ povedala som úprimne. To už na mňa pozerali aj ostatní chalani. Bohužiaľ ma spoznali.

Liam sa zatváril dotknuto. „Načo si si potom kúpila lístky?“

„Ja som ich kúpila kamoške na narodky, ona mala ísť ešte s niekým, ale tie zas nemohli tak nás podplatila, aby sme sem šli.“

„Čím?“ opýtal sa Zayn.

„Tým, že už mi nebude o vás robiť každodenné prednášky,“ uškrnula som sa nad ich zhrozenými pohľadmi.

„Ale aj tak nás rada vidíš,“ usmial sa Louis.

„Nefandi si.“ Oni sú všetci takí... švihnutí? Hoci jak keby som ja nebola.

Posledný bol Niall. Ten ma zrejme spoznal až teraz, lebo sa skoro zadusil vodou. Čo ste sa všetci zbláznili?

Podpísal sa a podal mi ich popodpisovanú fotku. Vzala som si ju a išla som za babami. Claudia žmolila v rukách svoju aj Verinu podpiskartu, tak som jej podala aj tú svoju.

„Toto boli tie najkrajšie narodeniny.“ A mňa stáli 10 rokov života.

„Veď ich máš až zajtra.“

„To je jedno...“ Rýchlo som ich prerušila.

„Mohli by sme ísť domov? Hádať sa môžete aj po ceste!“ 

I Wish 29

 Ááá, blížime sa k 30-tke. Poviem vám iba, že to bude tak trocha zlomová časť :D Ale zatiaľ... ENJOY! :P

Rozprávali sme sa ešte asi hodinu a potom som ju odprevadil k hotelu a išiel som domov. V obývačke na mňa čakal Louis. Ako ma zbadal, zákeracky sa usmial.

„Takže je som zlý ujo?“ Unavene som si vzdychol.

„Pokiaľ neprestaneš, tak áno.“

„Čo sa stalo s mojou autoritou?“ bedákal Louis. Potom sa zarazil a pozrel na mňa s prižmúrenými očami.

„Tá tvoja blcha mi ju pokazila. Stále mi robí zle a nenechá ma na pokoji...“

„Dobrú noc Lou. Pekné sníčky,“ zaprial som mu a začal som stúpať po schodoch.

„Nie! Nebudeš sa mi otáčať chrbtom, kým rozprávam!“ skríkol naoko zhrozene a skočil na mňa. Nečakal som to a nádherne som sa strepal. Ako inak Louis padol na mňa.

„Ty si totálny blázon! Okamžite zo mňa zlez!“ začal som naňho kričať. Zrejme až moc nahlas lebo chalani povyliezali z izieb. Zayn bol naštvaný, že sme ho zobudili, Harry sa rehotal a Liam iba krútil hlavou a podujal sa nám pomôcť.

„Si úplne sprostý, vieš o tom?“ zavrčal som na Louisa a išiel som do svojej izby. Kým som zavrel, počul som ešte ako sa Liam a Louis rozprávajú.

„Nejaký je nervózny,“ povedal Lou.

„Nechaj ho tak. On sa teraz vznáša na obláčiku a ty mu doňho štucháš.“

„Nechápem...“ Liam si povzdychol.

„Jednoducho je uňho na 1. mieste Alya a nie ty ako to bolo doteraz.“

„Hovoril som to! To malé čertisko mi kradne autoritu.“

„Prosím ťa, už to nerieš a poď spať.“

Potichu som zavrel dvere a vliezol som do sprchy. Rozmýšľal som nad tým čo povedali. Áno, Alya je síce na 1. mieste, ale to neznamená, že som na chalanov zabudol. Ako by sa aj dalo. Utrel som sa, obliekol som si pyžamové tepláky a vliezol som do postele, kde som po dlhom rozmýšľaní zaspal.

Doobeda sme museli byť v štúdiu, ale hneď ako sme skončili išiel som za Alyou.

„Ahoj, už si to videl?“ spýtala sa ma hneď ako ma zbadala.

„A čo ako?“ Sadol som si na posteľ. Alya sa pohrabala v kabelke a vytiahla z nej noviny.

„Včera v parku nás celý čas mali na muške paparazzi.“ Pozrel som na titulnú stranu. Bola na nej naša fotka ako sme sa bozkávali. Pod tým svietil obrovský titulok: Prichytení!

„Ako keby som robil niečo zlé,“ zamrmlal som si pod nos. Nalistoval som si celý článok a pustil som sa do čítania:

Včera večer bol člen chlapčenskej skupiny One direction Niall Horan (18) nachytaný so začínajúcou tanečníčkou a choreografkou Alyou Price (18). Nechýbali láskyplné pohľady, objatia či bozky. Niall oznámil ich vzťah verejnosti včera v rozhovore s moderátorkou Júliou Carly. „Chodíme spolu už tri týždne a prosím, nekomentujte to,“ vyjadril sa na otázky zjavne zaskočenej moderátorky. Neprekvapili  však len slečnu Carly, ale aj všetky fanynky. Až do včera o ich známosti nikto Niallových kolegov zo skupiny nevedel a ani raz ich ešte neprichytili. Viac informácii sa vám pokúsime priniesť čo najskôr.

Prečítal som si ten článok ešte raz. Odložil som noviny a usmial som sa na Alyu.

„Aspoň to máme za sebou.“

„Neviem ako ty ale mne sa zdá že to ešte len začína. Mám o tisícku followers viac.“

Trpko som sa zasmial. „Zvykaj si. Bude ich ešte viac. A je možné, že to bude ešte horšie.“ Alya sa zamyslela a potom mi s úsmevom sadla na kolená.

„Vieš čo? Je mi to jedno.“

Opposites 5

Tu máte takú dlhšiu. Sorry, ale IW dnes nebude, bo sa mi nechce ju písať :) Pridám zajtra, ak sa mi podarí...
Yes zajtra 3 hodiny a z toho jedna suplovaná - bude party!!! :D

Keď som prišla domov, Vera sedela v kuchyni a listovala v knihe receptov.

„Čauko. Kde si toľko bola? Veď si mala krátky deň.“

„No išla som na obed a potom mi zavolal John a... rozišli sme sa.“ Znova som zosmutnela. Vera odtrhla pohľad od knihy.

„To mi je ľúto. Boli ste spolu zlatí.“ Odmlčala sa. „Ale kde si bola zvyšné 3 hodiny?“

„Stretla som istú osobu tak sme sa rozprávali.“ Zbystrila pozornosť.

„Akú?!“

„Toho Harryho z 1D.“

„Myslela som, že ich nemáš rada.“

„Ja som za ním neprišla. To on za mnou.“

„Bez urážky, ale prečo by to robil?“

„Vraj som preňho zaujímavá. Možno tým, že sa mi roztiekla špirála od sĺz a on chcel byť ochranársky.“ Zachichotali sme sa.

„Myslím, že rýchlo zistí, že ty ochranu nepotrebuješ. Pred tebou by ju potreboval skôr on.“

„Vďaka za tie milé slová. Ale teraz fakt. Nieže o tom povieš Claudii, lebo som na mieste mŕtva.“ Zaškerila sa.

„Spoľahni sa. Mám ťa priveľmi rada, aby som ťa udala.“

„Len aby.“ Buchli vchodové dvere.

„Čaute. Ako ste sa mali?“ S Verou sme sa na seba pozreli. Čo sa jej stalo?

„Hm, celkom dobre,“ povedala Vera neisto.

„Rozišla som sa s Johnom,“ povedala som na rovinu. Vypleštila oči. Vyzerala ako žaba skrížená s babkou na záchode. Vzhľadom na moju dobrú náladu som sa hneď začala smiať.

„Musíš si zo mňa stále robiť srandu?“ „

Ale my sme sa fakt rozišli! Smiala som sa na tvojom výraze.“

„Máš nejakú moc dobrú náladu.“

„A čo tu mám rumázgať a trhať si vlasy? Vlasov by bola škoda, už som sa aj tak vyplakala a okrem toho s Johnom sme zostali kamaráti. Takže načo tu depkovať? Čo je?“ spýtala som sa keď na mňa hodila taký divný pohľad.

„Nič, nič. Všetko v poriadku, zemiaky sú v riadku. Čo je na večeru?“ Vera znova začala listovať medzi receptami.

„Neviem. Rozmýšľala som, že si u Cat vyprosím koláč.“ Prevrátila som oči.

„Fajn. Urobím ho. Aj tak nemám čo robiť a učiť sa mi nechce.“

O 2 mesiace

Sedíme s Verou v obývačke a rozmýšľame nad darčekom pre Claudiu. O týždeň bude mať narodky a my nemáme poňatia čo by sme jej dali. Na nohách mám notbuk a hľadám niečo čo by sa jej páčilo. Práve pozerám na fialové konverzy a rozmýšľam, že si ich kúpim, keď sa mi pred očami zjaví reklama. Tento piatok koncert 1D. Wow! Fakt super. Keby to zbadala Claudia vyletí z kože. Počkať! Loading...

„Vera? Čo by si povedala, keby sme jej kúpili lístky na koncert tých jej slávikov? To jej úplne postačí nie?“

„Oka. Aj tak nič iné nevymyslíme. Zarezervuj povedzme 3 lístky, aby išla aj so Sam a Jess.

„Oka.“ Zarezervovala som 3 lístky a vypla som ntb.

„Kedy jej ich dáme? Vo štvrtok? Aby sa stihla psychicky pripraviť?“

„Môže byť.“ Vzdychla si. „Nejdeme si zabehať? Alebo sa aspoň prejsť?“ dodala keď zachytila môj pohľad.

„Nechce sa mi tu sedieť, ale behať sa mi tiež nechce. Tak poďme.“

Štvrtok

Pootvorila som dvere na Claudiinej izbe.

„Claudia? Môžeme?“

„Jasné! Poďte ďalej.“ Vošli sme s Verou dnu. Claudia bola na twitteri a písala si s nejakou kamarátkou. Do toho jej hrala hudba – ako inak 1D. Otras.

„Vieme, že máš narodky až v sobotu, ale darček ti musíme dať už dnes.“ Vera jej podala lístky. Očakávaná reakcia sa dostavila okamžite.

„Aaaaaaaaaaaaaaaa, tie lístky sú pre mňa? Ďakujem!!!“ Potom sa zarazila. „Prečo tri?“

„To máš aj pre Jess a Sam.“

„Ale ony nemôžu. Sam je chorá a Jess išla na predĺžený víkend k rodičom.“ Usmiala sa.

„Tak pôjdete so mnou.“

„Nie! V žiadnom prípade!“ zhrozila som sa.

„Prosím, prosím, prosím!!! Dajte mi to k narodkám. Dám vám už potom s chalanmi pokoj.“ Lákavá ponuka... Vera zronene prikývla, tak som to vzdala.

„Fajn, ale nechcem o nich počuť ani slovo! Je ti to jasné?“

„Úplne,“ vykríkla a hodila sa nám okolo krku. Na čo som sa to dala nahovoriť? 

Opposites 4

Je trocha dlhšia, dúfam, že sa nehneváte :D 

Čítala som si, keď si oproti mne niekto prisadol.

„Ahoj,“ pozdravil ma. Zdvihla som hlavu... Si robíš prdel? Bol to ten kučeravý chalan z Claudiinej kapely. Harry, jasné. Ten čo sa rozišiel s tou babičkou, pomyslela som si s úškrnom.

„Potrebuješ niečo? Alebo ťa chalani vyhodili?“ Zrejme ho šokovalo, akým tónom som začala. Asi si myslel, že som nejaká bláznivá fanynka a hneď sa mu hodím okolo krku. Sorry, kamoš. Do tejto skupiny nepatrím.

„Poznáš ma?“ Vzdychla som si. Nieeeee, iba mám o tebe povinné denné prednášky.

„Si Harry Styles zo skupiny One direction, máš 18 rokov, pochádzaš z Holmes Chapel a nedávno si sa rozišiel s 32 ročnou Caroline Fleck.“ Po tom poslednom sa zamračil.

„Neboj sa. Nie som jedna z tých, ktoré celý váš vzťah označili za chorý a v noci tvoju alebo skôr jej vúdú bábiku prepichujem špendlíkmi.“ Usmial sa.

„No vidíš. Ty ma poznáš, ale ja teba nie.“ On so mnou flirtuje?

„Nechceš rovno adresu, číslo a krvnú skupinu?“ Zasmial sa a ja som sa musela tiež usmiať.

„Keď teda ponúkaš...“

„Okej, okej. Takže prečo sa o mňa zaujímaš? Či som len obeť nejakej stávky?“

„Nie. Stretli sme sa v Nando’s...“

„A preto usudzuješ, že ma musíš spoznať?“ prerušila som ho.

„Áno!“ zvolal so širokým úsmevom. Zdvihla som obočie.

„No dobre. Zdala si sa mi zaujímavá. Pre tvoje oblečenie,“ mávol na mňa rukou.

„Fajn,“ vzdychla som si, „čo by si rád?“

„Koľko máš rokov?“ Uškrnula som sa.

„4 a pol.“ Zamračil sa.

„Nemôžeš mi raz odpovedať vážne?“

„Hovorím úplne vážne.“

„Jasné a ja som včera oslávil svoje 74 narodky.“

„Pokiaľ viem, tak máš narodeniny 1. februára.“

„Nie si naša fanynka, tak odkiaľ to všetko vieš?“

„Moja spolubývajúca je na vás „mierne“ závislá,“ povedala som pobavene.

„Fajn teraz k pôvodnej otázke.“ Prevrátila som oči a vytiahla som občiansky. (Teraz rozmýšľam, ľudia čo sa narodia v priestupný rok dostanú občiansky, keď majú oficiálne 15, alebo keď by mali mať 15? )

Podala som mu ho a on si ho prečítal.

„Okrem tvojho mena som sa nič nové nedozvedel.“

„Prečítaj si to pozorne.“

„Narodky máš 29.2, tak...“ odmlčal sa a potom sa mu rozsvietili oči.

„Ty máš narodky v priestupný rok!“

„V priestupný rok máš narodky aj ty, ale ja mám v ten pošahaný deň, ktorý je len raz za 4 roky.“ Zobrala som si občiansky a schovala som ho do tašky.

„René, máš nejakých súrodencov?“ Zamračila som sa.

„Ešte raz mi povieš René a vytrhám ti všetky vlasy. A nie, nemám žiadnych súrodencov.“

„Jak ťa mám potom volať?“

„Catalina alebo Cat, niektorí ma volajú aj Lina ale to je moc divné.“ Chvíľu sme boli ticho a potom sa zas ozval.

„A to číslo mi nedáš?“ Vyprskla som do smiechu.

„A načo ho budeš potrebovať?“ povedala som a vytiahla som si z kabelky zrkadielko a vlhké servítky. Keď som zbadala svoj odraz skoro som odpadla. Jasné, už viem prečo sa o mňa zaujímal. Od špirály a sĺz som mala po tvári hotovú diaľnicu. Začala som si to umývať.

„To je dobrá otázka. Napríklad by som ti mohol zavolať!“ Usmiala som sa a vypýtala som si jeho mobil. Vytočila som svoje číslo a keď i začal zvoniť mobil, zrušila som hovor a svoje číslo som tam uložila. Podala som mu ho.

„Aby to bolo spravodlivé.“ Uložila som si jeho číslo a dokončila som svoje úpravy. Oči som si znova pretrela špirálou, zbalila som si veci a začala som sa obliekať.

„Musím už ísť. Sú 4 a ja som sa ešte nič nenaučila na zajtrajší test,“ povedala som a zobrala som si kabelku.

„Škoda, ale aj ja už musím ísť.“ Uškrnula som sa.

„A nezabudni o všetkom informovať svojich kamošov, lebo nás celý čas sledovali.“ Pozrel sa na nich a zakrútil hlavou.

„Zrejme sa o niečo stavili a teraz čakajú, kto vyhrá.“ Prekrútila som oči. Typickí chalani. Rozlúčila som sa s Harrym a keď som prechádzala okolo zvyšku kapely venovala som im oslnivý úsmev.

„Nikto vás nenaučil slušne sa správať? Na ľudí sa nezíza.“ S dobrým pocitom som vyšla von a zamierila som domov. Zvláštne chlapča. Smútok zmizol a zostala iba dobrá nálada.

I Wish 28

Som chorá, hurá!!! Alebo skôr horor? Ale aspoň mám viac času na písanie :D Večer ešte bude Opposites :) 

Niall

Sedel som na lavičke v parku a čakal som na Alyu. Mal som ísť za ňou, ale od toho rozhovoru v telke som mal pocit, že ma prenasledujú paparazzi. Zrejme paranoja. Nechcel som aby zatiaľ zistili kde je ubytovaná, tak sme sa dohodli, že sa stretneme v parku. Zamyslel som sa nad dnešným poobedím. Urobil som dobre keď som náš vzťah zverejnil? Síce hovorila, že jej to je jedno. Okrem toho teraz, keď sa sem presťahuje, tak by nás aj tak rýchlo načapali. A mne sa nechce ukrývať. Zamyslel som sa. V tom rozhovore som povedal, že spolu chodíme 3 týždne, ale z toho sme sa 2 týždne nevideli. Ale však to sa za chvíľu zmení. Kým som dumal nad takýmito myšlienkami, niekto mi zozadu zakryl oči. Vedel som, že je to Alya, ale rozhodol som sa ju trocha potrápiť.

„Fú, teraz si neviem spomenúť, s ktorou som sa mal stretnúť. Sophie?“ Jej ruky som mal stále na očiach ale počul som ako sa potichu smeje.

„Mandy? Nie, Madison? Lena?“ Vymenoval som ďalších 10 mien. Ale Alya sa iba chichotala a držala mi ruky na očiach.

„Jejda, už neviem. Nataly? Violett?“ Pustila ma. Nechápavo som na ňu pozrel.

„Violett?“ Usmiala sa.

„Moje druhé meno.“ Vzdychol som si.

„A ja som mal ešte toľko mien.“

„Hlupák.“ Sadla si vedla mňa a dala mi pusu.

„Za čo?“ spýtal som sa.

„Veď ty vieš.“ Samozrejme, že som to vedel, ale chcel som to počuť od nej.

„Pripomeň mi.“

„Dnes si v tom rozhovore niečo povedal...“

„Že Zayn už nie je taký závislý na svojich vlasoch?“ Štuchla ma.

„Nie. Hoci by to bolo pekné.“ Začal som sa smiať.

„Myslím, že sa nedožijeme dňa keď sa Zayn nebude zaujímať o svoj vzhľad.“

„Máš síce pravdu, ale neodbočuj od témy.“ Usmial som sa a pobozkal som ju na vrch hlavy.

„ja viem na čo myslíš a myslel som to vážne. Ľúbim ťa a je mi jedno, čo na to hovoria ostatní. I love you, no matter what.“ Objal som ju.

„Ľúbim ťa,“ šepla mi do ucha a oprela sa o mňa. Chvíľu sme iba tak sedeli a rozprávali sa.

„Inač chalani chcú aby si k nám prišla.“

„Louis asi nie. Po tom minulajšku,“ uškrnula sa.

„No ani nie, ale poznáš ho. Robí to iba zo srandy,“ zasmial som sa. Zaškerila sa.

„Pôjdem k vám zajtra, dnes sa mi už nechce.“

„Ako povieš. Hoci Louisovi sa to páčiť zrejme nebude,“ podpichol som ju. Prekrútila očami.

„Louis môže ísť kamsi.“

„Ale on ma potom nepustí dnu.“

„Pred chvíľou si hovoril, že ma tam nechce a zrazu ak neprídem budeš spať na ulici?“

„Fajn, tak toto nevyšlo,“ povedal som sklamane. Zrazu mi zazvonil mobil. Harry.

„No?“

„Chalani chcú, aby si šiel domov.“

„Prečo?“ Nechápal som. Niekto mu vytrhol mobil.

„Lebo si ešte maličký a mne sa nechce pre teba ísť. Och a kľudne zober so sebou aj to čertisko, ale drž si ho na vôdzke.“

„Ahoj Louis. Aj ja ťa mám rád, ale Alya dnes nepríde a úprimne? Ani mne sa nechce. Inak prečo zrazu chceš, aby sme prišli. Harry sa ti zunoval?“

„Prdlajs. Lebo vonku je tma a do ulíc vychádzajú zlí ujovia.“

„A ty si jedným z nich.“ Zložil som. Louis ma zrejme zabije ale momentálne mi to bolo jedno. Alya vedľa mňa sa smiala.

„Čo ti je také vtipné, hm? Hádam nie ja?“

„Aj ty aj Louis.“ Prešiel som si rukou po imaginárnej brade.

„Nuž, zrejme mal Lou pravdu. Si také malé čertisko.“Žiarivo sa usmiala.

„Ale aj tak máš to čertisko rád.“ Pobozkal som ju.

„To máš teda pravdu.“

Opposites 3

Takže tu ju máte, nemáte zač a ja idem spať - taký náročný deň :P

PS: Veve vďaka za ten list / listy :) Čítam si ho už asi piaty krát :D 

Harry

Pozeral som na ňu  a nemohol som uveriť svojim očiam. Ona to všetko zjedla. A ešte rýchlejšie ako my, hoci prišla neskôr. Aj Niall bol ohromený.

„Ako to spravila?“ pýtal sa neveriacky.

„Nieto si ide vyžehliť vlasy!“ uškrnul sa Louis. Ignoroval som ho a pozoroval som ju. Teraz sedela akoby sa nechumelilo a čítala si knihu. Zrazu jej zazvonil mobil, tak knihu odložila a dvihla hovor. Chvíľu telefonovala, potom si zobrala veci a išla preč.

„Harold, uteká ti,“ zaškeril sa Zayn.

„Daj pokoj.“

„Chcelo by to milkshake, čo vy na to?“ spýtal sa Liam. Súhlasili sme, tak sme dojedli a kým sa pozdvíhali, vyšiel som von.

Catalina

Najedla som sa a keďže sa mi nechcelo ísť domov, tak som si vytiahla knihu a začala som si čítať. Stále som na sebe cítila pohľad tých chalanov, takže som sa vôbec nemohla sústrediť na dej. Našťastie mi zavolal John, že je pred Nando’s. Vzala som si veci a vyšla som von. Dav dievčat sa rozpustil a teraz tu stál len ten namakaný chlap.

(TOTO k tomu :))

„Ahoj,“ ozvalo sa mi pri uchu. Otočila som sa.

„Ahoj John,“ usmiala som sa naňho.

„Musíme sa porozprávať,“ povedal vážne a odtiahol ma k najbližšej lavičke.

„Obidvaja vieme, že náš vzťah sa zasekol a nejde ďalej. Obaja sme iní a nemáme na seba čas. Preto si myslím...“

„Že by sme to mali ukončiť,“ dokončila som. Sklonil hlavu.

„Áno. Prepáč.“ Pozrel sa na mňa.

„Nie, prosím neplač! Bude to ešte ťažšie.“

„Ani som nevedela, že plačem. Prepáč. Nechcela som to takto. Kamaráti?“ opýtala som sa s nádejou. Slabo sa usmial.

„Jasné, že kamaráti. Vždy tu pre teba budem. A nebuď smutná. Nájdeš si niekoho lepšieho.“ Objali sme sa na rozlúčku a on odišiel. Sadla som si na lavičku a slzy mi tiekli po tvári. Viem, že nám to nefungovalo, ale aj tak mi to bolo ľúto. Už nikdy to medzi nami nebude také ako predtým. Utrela som si slzy a postavila som sa. Stavím sa, že mám kompletne roztečenú špirálu, ale momentálne mi to bolo jedno. Chce to niečo sladké, pomyslela som si a vykročila som k milkshake.

Harry

Sedeli sme v milkshake a čakal som kým chalani dopijú kávu a pôjdeme domov. Rozmýšľal som nad tým dievčaťom. Keď som vyšiel z Nando’s stála tam a rozprávala sa s nejakým chalanom. Potajme som ich počúval, až kým neprišli chalani. Ako sme odchádzali otočil som sa ešte späť. Sedela na lavičke a slzy jej spolu so špirálou tiekli po tvári. Nepoznal som ju, ale aj tak mi jej bolo ľúto a chcel som ísť za ňou, ale otočil som sa a išiel som za chalanmi. Teraz som si to vyčítal. Kým som rozmýšľal nad svojou hlúposťou, chalani sa o čomsi rozprávali. Nepočúval som ich kým som niečo nezachytil.

„To je to dievča z Nando’s. To s tou kopou jedla,“ povedal Niall. V momente som sa otočil. Dnes mám zrejme šťastie. Stála mi chrbtom a platila za obrovskú čokoládovú kávu. Tá si zrejme s váhou problémy nerobí... Na tvári mala ešte stopy po slzách. Sadla si akurát tak, že som ju mal pred sebou. Znova si vytiahla knihu a začítala sa.

„Čo myslíte, prečo vyzerá akoby plakala?“ opýtal sa zamyslene Niall.

„Asi preto, že naozaj plakala?“ nemohol som si odpustiť uštipačnú poznámku. Mávol rukou.

„Ale prečo?“ Vzdychol som si.

„Lebo sa rozišla s priateľom.“ Všetci sa ne mňa prekvapene pozreli.

„Odkiaľ to vieš?“

„Počul som ich ako sa rozprávali.“

„Takže si robíš nádeje?“ opýtal sa Zayn nevinne. Buchol som ho.

„No a čo, len sa pýtam. Veď vyzerá staršie ako ty, takže má nádej.“

„Sklapni!“

„Ale teraz vážne. Čo myslíte, koľko má rokov?“ spýtal sa Niall.

„Odhadujem 19, 20. Predtým vyzerala mladšie, ale tá špirála to kazí,“ odhadol Zayn. Odfrkol som si a pozrel som na Louisa, ktorý si niečo šepkal s Liamom.

„Čo je?“ Odtiahli sa od seba a nevinne sa usmievali.

„Ale nič.“ Chvíľu som rozmýšľal a nakoniec som sa postavil. Druhý krát tú chybu už nespravím.

„Kam ideš?“ Kývol som na ňu. Liam sa uškrnul.

„Lou, plať!“ počul som, keď som si k nej sadal.

„Ahoj,“ pozdravil som ju nesmelo.

I Wish 27

 Tak, nech sa páči. Večer by som možno pridala aj Opposites :) Chcete? :D

Zložila som a s úsmevom som zamierila k Danielle. O 10 minút som už stepovala pred jej dvermi.

„Ahoj. Rada ťa zase vidím,“ objala ma.

„Aj ja teba. Eleanor je už tu?“ opýtala som sa.

„Tu som,“ počula som zvolanie z útrob bytu. Vošla som dnu a zvítala som sa s El.

„No pome. Za chvíľku už pôjdu.“ Pustili sme telku a usadili sme sa na pohodlný červený gauč.

„A čo? Prijali ťa?“ opýtala sa Dan.

„Ešte som vám to nepovedala?“ Zakrútili hlavami. „Vyzerá to tak, že by som si mala začať hľadať byt.“ Baby zvýskli a objali ma.

„To je super!“

„To aby sme išli hneď nejaký hľadať. Alebo chceš bývať na intráku?“ uškrnula sa El.

„Len to nie!“ zhrozila sa Danielle. „Radšej bude bývať u mňa ako na tom plesnivom intráku.“

„Už ticho, začína to,“ zahriakla nás El. stíchli sme a otočili sme sa k telke.

„...privítajte One direction!“ zvolala Júlia – afektovaná zmachlená moderátorka. Chalani sa nahrnuli dnu a usadili sa na obrovskom gauči. Júlia začala s vypočúvaním. Dávala chalanom otázky a oni na ne vtipne odpovedali a zároveň nič neprezradili. Od prvej otázky sme sa s Danielle a Eleanor smiali. Hlavne vďaka Louisovi. Hoci celý rozhovor som nemohla od Nialla odtrhnúť oči. Blížil sa koniec rozhovoru  a Júlia mala dať poslednú otázku.

„V  poslednej dobe sa veľa diskutuje o tom kto je single a kto zadaný. Myslím, že pre spokojnosť vašich fanyniek, by sme si to mohli zrekapitulovať,“ povedala a kývla na Harolda.

„Single,“ usmial sa svojim hollywoodskym úsmevom. Liam s Louisom sa na seba pozreli.

„Zadaný,“ povedali naraz a ja som úplne počula povzdych všetkých tých fanyniek.

„Musím povedať, že aj po 100 000x sa to počúva dobre,“ zamilovane sa usmiala Danny a El iba nadšene prikývla.

„Single,“ povedal Zayn a uškrnul sa na Nialla. Júlia vyzerala, že ju nič neprekvapí, tak sa usmiala na Zayna a obrátila svoju pozornosť na Nialla.

„Taken,“ povedal potichu a o to viac šokoval Júliu. Chalani sa iba uchechtávali a zabávali sa na jej prekvapenom výraze. Ja som iba sedela a usmievala som sa jak blázon. Baby výskali a objímali ma, ale ja som nereagovala, iba som sa pozerala na vysmiateho Nialla.

„S kým? Kedy? Ako?“ Chúďatko Júlia bola kompletne popletená.

„S dievčaťom, oficiálne asi pred troma týždňami a ako si viete domyslieť. Dvaja ľudia sa majú radi, tak sa dajú dokopy.“  Rozplývala som sa od šťastia. On je taký zlatý! Ako som si ho zaslúžila? A kedy som pojedla toľko húseníc, že mám v bruchu taký kŕdeľ  motýľov? Bola som na vrchole blaha.

„Ako sa volá tá šťastná?“ spýtala sa Júlia, ktorá sa stihla trocha spamätať. Niall chvíľu uvažoval, ale nakoniec povedal.

„Alya Price. A prosím nekomentujte to. Ľúbim ju a vám to musí stačiť.“

El vedľa mňa sa uškrnula.

„Si v rodine. A už sa z toho nevykrútiš!“ Usmiala som sa ale nespustila som oči z telky.

„Ani sa nechcem.“ Júlia ešte niečo hovorila a nakoniec sa s chalanmi rozlúčila a ukončila reláciu. Konečne som od telky odlepila oči. Cítila som sa akoby som sa len teraz zobudlila.

„Baby! On to povedal! Povedal, že spolu chodíme! Pred polkou Anglicka povedal, že ma ľúbi! On – Niall Horan, slávny spevák!“ Danielle  a Eleanor sa začali smiať.

„Skoro ti to došlo. Vidno, že ste zamilovaní. Obaja sa usmievate ako slniečka na hnoji a vyzeráte, že by ste mali od šťastia puknúť,“ usmievala sa Danny.

„Prajem vám to. Aj ty aj Niall si to zaslúžite.“ So slzami šťastia v očiach som ich objala.

„Vďaka.“

:)

Prepáčte. Viem, že som mala pridať a v poslednej dobe stále meškám s novými častami. Jediným dôvodom je škola a nedostatok času. Tento týždeň som fakt nestíhala, ale sľubujem, že sa polepším :D

Opposites 2

Catalina

„Cat! Vstávaj! Zmeškáme školu!“ Vera sa ma pokúšala zobudiť, čo bolo márne až kým mi do mojej obmedzenej mozgovej kôry neprenikla tá posledná veta. Vyletela som z postele.

„Doriti! Idem sa umyť, zbalíš mi knihy?“ hodila som na ňu psí pohľad a vbehla som do kúpelky.

„Balím ti ich skoro každý deň.“

„Ja viem,“ rozpačito som sa usmiala a snažila som sa rozčesať chuchvalec vlasov. Umyla som si zuby namaľovala som sa a bežala som k skrini pozrieť, čo mi dnes nadelí. Hm... zelené rifle, žlté tričko, červené čižmy, fialový sveter, modrý kabát a hnedá kožená kabelka? Môže byť. Rýchlo som sa obliekla, obula, vzala som si tašku a zbehla som do kuchyne. Schmatla som dva kúsky koláča a fľašu vody a vybehla som von, kde ma čakala Vera. Popri rýchlej chôdzi do školy som zhltla oba koláče.

„Moje nervy! Nastav si aj tri budíky, lebo vždy zaspíš a prídeme neskoro.“

„Však ma nemusíš čakať,“ povedala som a odpila som si z minerálky.

„A kto ťa potom zobudí? Claudia určite nie.“

 Previnilo som sa usmiala a vošla som do školy. Ja som odbočila do svojej triedy a Vera do svojej. Vyučovanie sa neskutočne vlieklo. Ani cez svoj najlepší deň som nedokázala počúvať prednášky pána Brinsa. Nieto keď som unavená, hladná a myšlienky mi skáču hore-dolu ako pingpongové loptičky. Dnes som mala našťastie iba 2 prednášky, takže som skončila už na obed. Ide sa do Nando’s!

Ráno som mala len tie dva koláče a tie mi vytrávili už počas cesty, takže som umierala od hladu. Na rozdiel od Claudie som mohla zjesť hocičo a nič som nepribrala. Tá išla raz do Nando’s a pribrala 3 kilá. Odvtedy to je pre ňu tabu.

Pred vchodom bolo asi milión jačiacich dievčat. Skvelé! pomyslela som si a začala som sa predierať k dverám. Pred dverami stál nejaký namakaný chlap. Keď zbadal môj otrávený výraz a prázdne ruky pustil ma dnu, začo som si vyslúžila niekoľko nenávistných pohľadov. Postavila som sa do rady a kým som čakala, rozmýšľala som prečo tu sú. Vzadu v rohu som začula smiech a po letmom pohľade tam som mala všetky otázky zodpovedané. Claudiina milovaná skupina One direction si sem zabehla na obed. Našťastie som už prišla na rad, takže som nad tým nemohla rozmýšľať.

Dnes ma obsluhoval Jeremy. Chodila som sem skoro každý deň tak sme sa skamarátili a on vždy vedel čím mi ulahodí.

„Čauko, René. Čo to bude?“ spýtal sa so širokým úsmevom. Zavrčala som.

„To čo vždy, ale dvojnásobná porcia. Bez kávy – pôjdem asi do Milkshake. A nevolaj ma René!“

Usmial sa ešte viac, hoci som si myslela, že sa to už nedá. „Zas si nestihla raňajky?“

„Náhodou som mala koláč.“

„Tak pri tvojej spotrebe jedla to vlastne nič nebolo.“ Zamračila som sa.

„Nekomentuj môj apetít, Jer. Dostanem to jedlo?“ Podal mi tácku kopcovito naloženú jedlom, zaplatila som a išla som si sadnúť. Jediné voľné miesto bolo akurát oproti tím spevákom.

„ Naozaj úžasný deň,“  pomyslela som si mrzuto a pustila som sa do jedla.

Harry

Na obed sme išli zas do Nando’s. Obvyklý rev fanyniek sme si nevšímali,  kúpili sme si jedlo a usadili sme sa dozadu, aby sme mali aké-také súkromie. Sedel som oproti dverám, tak som si všimol prichádzajúce dievča. Každý kus jej oblečenia bol inej farby. Červená, zelená, modrá, žltá, fialová, hnedá ... a čierna. Mala úplne čierne vlasy. I keď vyzerala ako papagáj. Ale pekný papagáj.

„Pozrite na to dievča,“ povedal som zvyšku osadenstva a kývol som hlavou smerom k nej.

„Vyzerá ako dúha, iba oranžová chýba,“ okomentoval ju Zayn.

„Nehovor, že sa ti páči,“ pozeral na mňa zhrozene Louis.

„Hej! Zas nie je škaredá. Iba má... zvláštny vkus.“

„Ale Harry je môj Liam!“ povedal naštvane Louis.

„Lenže ty máš Eleanor. Hazza nikoho mať nemôže?“

„Kebyže si aspoň vyberie svoju vekovú kategóriu. Veď vyzerá minimálne o 3 roky staršia!“ Zayn sa začal smiať. Fakt veľmi vtipné.

„A kto hovoril o nej? Možno tak vyzerá, lebo je vysoká!“ Už som to nevydržal.

„Musíte sa hádať o mojom milostnom živote?“ spýtal som sa otrávene. Chalani zmĺkli a pustili sme sa do jedla, hoci na ňu sem tam pozrel. Sadla si akurát oproti nám s táckou kopcovito naloženou jedlom.

„Ak to zje, tak si na koncert vyžehlím vlasy,“ povedal som.

Jej hora jedla prevyšovala tú Niallovu a to už bolo čo povedať.

I Wish 26

Sóry, že som vás tak naťahovala :D Prosím koment :)

Alya

Rozhliadala som sa okolo seba. Stála som pri východe a hľadala som známu tvár. O chvíľu som ju našla a s úsmevom som k nej zamierila. Niall, zakuklený od hlavy po päty ma čakal v tmavom rohu, aby ho nikto nespoznal. Prišla som k nemu a on mi dal pusu.

„Poď. Čaká nás vonku Liam,“ povedal a vzal mi tašku. Vyšli sme von a nastúpili sme do auta.

„Čau, Liam,“ pozdravila som ho a on mi odkýval a ďalej volal s Danielle.

„Dokedy tu budeš?“ spýtal sa ma Niall a dal si dole okuliare a kapucu.

„Do 30. Chcem stihnúť Liamove narodky.“ Prikývol a usmial sa.

„Aspoň máme na seba viac času.“

„Hej, ale zajtra mám ten pohovor,“ namietla som.

„ A ja rozhovor v telke. Ale potom máme už iba doobedia v štúdiu.“

„To ja budem vtedy spať,“ uškrnula som sa.

„Zákeráčka! Nepodrývaj!“ Ja som však pokračovala.

„Pôjdem neskoro spať, vstávať budem na obed a ...“ nestihla som dokončiť, lebo ma Niall umlčal veľkou pusou.

„A celé poobedia stráviš v hoteli sama pokiaľ neprestaneš provokovať.“

Žiarivo som sa usmiala. „Porozmýšľam nad tým.“

„Potvora.“

Našťastie Liam zastavil pred hotelom, tak sme nemohli v našej „hádke“ pokračovať. Rozlúčila som sa s Liamom a spolu so znova zamaskovaným Niallom som vošla do malého hotelíka. Kým som si vybavila izbu, Niall sedel na gauči a snažil sa tváriť čo najmenej nápadne. Dostala som kľúče, vzala som si tašky a odteperila som sa k svojej izbe. Keďže sa mi nechcelo vybaľovať, nechala som tašky na zemi a hodila som sa na posteľ. Niall si ľahol vedla mňa a spoločne sme čumeli do stropu.

„Čo bude s nami?“ spýtal sa odrazu Niall. Otočila som sa k nemu.

„Ako to myslíš?“ Mávol rukou.

„No, čo bude s nami? Nechce sa mi skrývať, len aby som bol s tebou. Aj tak nás raz objavia.“ Odmlčal sa.

„Mne je jedno, kedy im to povieme. Viem, čo sa stane keď sa to dozvedia a myslím, že som na to pripravená.“ Chvíľu bol ticho a potom sa postavil.

„Potom niečo vymyslíme. Teraz poď. Pozývam ťa na večeru.“ V momente som bola na nohách.

„Len prosím nič luxusné a drahé.“ Prekrútil oči.

„Proste nerečni a poď.“ Ťahal ma za ruku celú cestu. Nakoniec sme skončili v malej talianskej pizzerí. Rozprávali sme sa tam až do polnoci. Potom sme zaplatili, teda Niall zaplatil a pomaly sme išli cez park k môjmu hotelu.

„Dúfam, že o takomto čase nepôjdeš sám domov.“

„Neboj sa. Zavolám Louisovi alebo pôjdem taxíkom.“

„Dobre tak dobrú noc,“ dala som mu pusu.

„Dobrú. A veľa šťastia zajtra.“

„Vďaka,“ usmiala som sa a zavrela som dvere.

Ráno som sa zobudila asi o pol ôsmej. Osprchovala som sa, nahádzala som na seba oblečenie a jemnú vrstvu mejkapu a išla som na raňajky. Hoci všetko vyzeralo lákavo, vôbec som na jedlo nemala chuť. Bola som taká nervózna, že som nakoniec vypila iba čaj. Na deviatu som si zavolala taxík a už o trištvrte hodinu som stála pred školou. Na recepcii mi znudená peroxidovaná blondína povedala číslo dverí a ja som – ako inak – ešte 10 minút blúdila po chodbách. Dve minúty pred 10. som konečne našla správne dvere a za moment som sedela v kancelárii staršej pani s ktorou som sa nasledujúcu hodinu rozprávala o svojich „tanečných úspechoch.“

Niall

Sedel som v maskérni a čakal som, kým na mňa nanesú ten nenávidený mejkap. Zrazu mi zazvonil mobil. Pozrej som na displej. Alya. Pozrel som na štylistku prosebnými očami.

„Toto musím dvihnúť,“ povedal som jej a ona iba prikývla a išla preč.

„Áno? Ako si dopadla?“ opýtal som sa hneď ako som dvihol.

„Zobrali ma! Chápeš? Oni ma zobrali. Od októbra som študentkou jednej z najprestížnejších londýnskych škôl,“ kričala celá natešená. Stavím sa, že to počula polka mesta.

„Hovoril som ti to. Takže sa sem hneď sťahuješ, jasné?“

„Spoľahni sa.“

„No len aby. Mne ide za chvíľu ten rozhovor, takže musím ísť. Ideš späť do hotela?“

„Nie dohodli sme sa s babami, že vás ideme k Dan pozerať.“ Zasmial som sa.

„Fajn, tak večer k tebe prídem.“

„Okej, teším sa. Papá.“

Opposites 1

Tak tu je prvá časť :) Enjoy!

„ÁNO! Áno, áno, áno! Konečne si dostal rozum!“

 Prevrátila som oči a ďalej som spolu s Verou pozerala telku.

„5 libier, že sa Harry rozišiel s Caroline,“ povedala som otrávene.

„Súhlasím.“ Podali sme si ruky bez toho, aby sme odtrhli oči od rozpozeraného filmu. N schodoch sa ozvali kroky.

„Baby! Počúvajte! Harry sa konečne rozišiel s Caroline,“ povedala Claudia nadšene. Harry bol jej obľúbenec  a keď zistila, že chodí s nejakou babou, pardon ženou skoro ju od zlosti roztrhlo.

„Navaľ prachy,“ oznámila som unudene Vere, ktorá si len vzdychla a išla pre moju výhru do svojej izby.

„Vy sa netešíte?“ pýtala sa Claudia neveriacky.

„Nechápem, prečo by som sa mala tešiť z toho, že sa s ňou rozišiel. Keď s ňou chodil, tak ju asi mal rád, nie? Tiež by si sa tešila, keby som sa rozišla s Johnom, alebo Vera s Derekom? Nie, ak daj Harrymu a Caroline pokoj. A je jedno, že má 18 a ona 32,“ odvrkla som jej.

„Ty máš čo hovoriť. Aj keď si od chalana staršia, máš menej rokov. A to nie je fér.“

„Nemôžem za to, že som sa narodila v priestupný deň. A okrem toho... Forever Young, I want to be forever young...“ zanôtila som známu pesničku.

„Chováš sa jak štvorročná,“ nahnevane povedala Claudia a išla do svojej izby, pričom riadne buchla dverami. S Verou sme vybuchli do smiechu.

„Vieš, iróniou je, že naozaj mám 4 roky.“

 Vera sa uškrnula. „V 60-tke bude tebou trieskať puberta.“ Znova sme sa rozosmiali.

Áno, mám 4 roky. Vlastne 4 a pol. Kebyže sa narodím o polhodinu neskôr, mala by som 18. Vždy, keď som oficiálne oslavovala svoje narodky, zo srandy som mame nadávala, prečo tú polhodinu nepočkala. Potom som si uvedomila, že ma to robí inou a nechala som to tak. Hoci ľudia nechápali, keď som im povedala svoj skutočný vek. Čo už, ich vec.

Dopozerali sme s Verou ten film, hoci nemám poňatia o čom bol.

„Ideme ešte von? Na čokoládu?“ spýtala sa ma Vera a uprela na mňa prosebný pohľad.

„Jasné, že hej. Línia môže ísť do kelu.“ Obliekli sme sa a vyšli sme do mrazivého počasia.

„A že marec. Vyzerá to tu ako v decembri. Ja chcem nosiť sukne a kraťase a šaty a plavky a nie kabáty a šály,“ rozčuľovala sa Vera po ceste.

„Klídek, Ver. Dočkáš sa.“

„Len aby.“

Prišli sme do našej obľúbenej kaviarne a sadli sme si na zvyčajné miesto.

„Čaute baby. Tak, čo to bude? Či ako vždy?“ spýtal sa Derek – Verin frajer.

„Ahoj zlatko. Čo nás nepoznáš?“ zaklipkala Vera očami.

„Takže ako vždy. Inak končím za polhodinu, počkáte ma?“

„Mňa sa nepýtaj,“ povedala som a zložila som si kabát.

„Prosím. Počkáš so mnou?“ Zas tie psie oči. Porazene som si vzdychla.

„Fajn, ale len kvôli tomu, že Claudia zas vyvádza.“

„Ďakujem.“ Derek nám išiel po čokolády a my sme sa dohadovali kto zaplatí. Za 10 minút sme už popíjali horúcu čokoládu a rozprávali sme sa o babských záležitostiach – oblečenie, šminky a chalani. Viem, obe máme priateľa, ale to neznamená, že nemôžeme okoloidúcich okomentovať. O piatej Derek skončil a vyšli sme von. Prechádzali sme sa po parku, ale cítila som sa ako votrelec, tak som sa s nimi rozlúčila a išla som domov. Claudia bola na mňa stále napálená, tak som sa zavrela do izby a vytiahla som učebnice. Zajtra je škola a predsa som sa dnes veľmi neučila. Ani som nevedela ako a zaspala som nad knihami. 

Derek :)

I Wish 25

 Sorry, že som včera nepridala, ale mala som napilno :D Enjoy!

Domov som prišla až na obed. Mama bola v práci, tak som sa vybalila a išla som si spraviť jesť. Po jeden a pol týždni reštauračného jedla mi domáca strava padla vhod. Nakoniec som spravila aj koláč, ale ako inak som polku plechu zjedla ešte skôr ako prišla mama domov. Asi ma Niall nakazil. Okolo piatej prišla mama domov.

„Tak hovor, zlatko! Ako bolo?“ začala hneď vyzvedať.

„Úžasne! Raz tam pôjdeme spolu.“ Zažiarili jej oči.

„A mám peniaze na tú piatkovú splátku,“ dodala som. Úsmev razom povädol a nahradilo ho prekvapenie.

„Ako?“

„Lebo som aj tancovala, aj robila choreografiu. Dostala som vlastne 2 platy. Rayen okrem toho povedal, že ešte určite dostanem ponuky. Splatíme tie dlhy.“

„Nie. Nemôžem tie peniaze od teba prijať. Sú tvoje, TY si ich zarobila. Tieto dlhy sú moje.“

„Nevymýšľaj si! Som tvoja dcéra tak sú aj moje. A keď ti to vadí, že ich platím za teba tak mi to potom splatíš. Jasné?“ Iba smutne prikývla.

„Fajn, tak im tie peniaze idem poslať.“

Pustila som počítač a poslala som im peniaze, čo požadovali. Musela som k tomu pripísať, že je to z môjho nového účtu, ktorý som si založila v Londýne. Začala som rozmýšľať, že si rovno pošlem prihlášku na vysokú, ale najprv som sa o tom chcela porozprávať s mamou. Zišla som do kuchyne a opatrne som začala.

„Mami? Vieš, rozmýšľala som nad školou.“ Zdvihla hlavu a usmiala sa.

„Pôjdeš do Londýna na umeleckú?“

„Odkiaľ vieš?“ Sadla som si na stoličku.

„Vždy si rada tancovala a počas posledných rokov si na to nemala veľa príležitostí. Okrem toho si sama hovorila, že ešte dostaneš nejaké ponuky a na to aby si sa dostala vyššie potrebuješ školu. Ak náhodou aj nejakú tú ponuku dostaneš, tak to budeš mať blízko a nebudeš musieť stále chodiť hore-dolu. A pokiaľ viem, tak v Londýne býva aj ten tvoj Niall.“ Usmiala som sa.

„Takže tam môžem ísť?“ Zasmiala sa.

„Som síce tvoja mama, ale toto je tvoja voľba. Ak tam chceš ísť, tak áno, súhlasím s tým.“ Mykla plecami. „Aj tak som stále v práci.“ Hodila som sa jej okolo krku.

„Ďakujem! Ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem!!!“

Vybehla som do izby, vyplnila som prihlášku a odoslala som ju. Teraz len počať, či zavolajú.

O týždeň

Bolo podvečer a ja som polievala vyschnutý trávnik. V druhej ruke som držala mobil a čakala som, kým mi Niall zavolá. Odložila som hadicu a sadla som si na schody. Chvíľu som iba tak sedela a pozerala na západ slnka a keď mi zazvonil mobil, zdvihla som ho bez toho, aby som naň pozrela.

„Ahoj.“

„Dobrý deň. Je tam Alya Price?“

„Áno. O čo ide?“

„Som Amelia Brownová z Londýnskej umeleckej školy. Chcela by som si s vami dohodnúť pohovor pokiaľ by to bolo možné.“ Takže ma možno prijali!

„Samozrejme.“

„Dobre. Takže povedzme 25. Augusta?“ Vbehla som dnu a pozrela som ssa do kalendára.

„Hmm... myslím, že to môže byť.“

„Výborne. Tak povedzme o 10:00. Iba prídete do školy na recepciu a spýtate sa na mňa.“

„Dobre. Dovidenia.“

„Dovidenia,“ povedala a zložila. Chvíľu som iba tak stála a potom som sa zbehla dole.

„Mami! Pozvali ma na pohovor!“ zahučala som na celý dom.

„To je skvelé. No vidíš, a si tam,“ usmiala sa a vrátila sa ku knihe. Mala som skvelú náladu, tak som hneď zavolala Niallovi. Zdvihol to hneď.

„Áno?“

„Pozvali ma na pohovor!“ vybafla som naňho bez pozdravu.

„Čo? Počkaj. O čom hovoríš?“ Hops, ja som mu nepovedala, že som sa tam prihlásila.

„No podala som si prihlášku na tu vysokú a dnes ma pozvali na pohovor.“

„Super. Takže sa uvidíme, nie?“

„Hej. Teším sa!“

„Aj ja. Ľúbim ťa.“ Srdce mi zamrelo. Prvý krát mi povedal, že ma ľúbi.

„A ja teba,“ povedala som s úsmevom a rozlúčili sme sa. To čo som povedala bola pravda. Neviem, kedy som to začala cítiť, ale uvedomila som si to až teraz. S úsmevom od ucha k uchu som sa hodila na posteľ a nemohla som sa dočkať, kedy ho znova uvidím.