I Wish 49 - THE END

Alya

Všetky kontroly dopadli dobre, takže som sedela na posteli a mama má pomaličky kŕmila bielym jogurtom s rožkom. Nič iné som ešte nemohla. Ked sem mama prišla a našla má sedieť na posteli a roztrasenou rukou sa snažím dostať lyžičku do úst rozplakala sa. Doteraz nechápem prečo ale potešilo má že sa už nemusím trápiť. Pomaly som prežúvala kúsok rožka ked dnu vtrhli chalani.

„Čaute,“ pozdravila som ich ale pozornosť som venovala jogurtu. Niall ku mne podišiel a pobozkal ma na čelo.

„Ako sa máš?“

„Celkom dobre. Po tom ako som rozdýchala že som sa práve zobudila zo zimného spánku mi spravili všetky kontroly a dopadla som dobre.“ Pokrčila som plecia a horela pohľad na mamu. „Doktor povedal že tá okná bola na niečo dobrá, lebo ruka sa mi hojila a ja som si aspoň do nej nedrapkala. Aj tak má bolí celý človek,“ usmiala som sa a vzápätí som si vzdychla lebo v kelímku nič nebolo. Prosebne som pozrela na mamu.

„Už nie je?“ Pripadala som si ako malé dieťa.

„Nie,“ jemne sa usmiala. „Aj tak viac nemôžeš.“ Zamračila som sa.

„Som hladná!“ zamrnčala som. Chalani sa začali smiať.

„ Nesmejte sa! Po troch týždňoch by ste tiež boli.“ Niall sa na mňa usmial.

„To si nevšímaj. Oni nevedia čo je to skutočný hlad,“ žmurkol na mňa.

 O mesiac

 „Počkaj ja ti to podám.“ Niall má jemné odsunul a natiahol sa po šálku.

„To že ešte nemôžem hýbať rukou, že sa o mňa musíš starať ako o malé dieťa. Môžem niečo zobrať, nie som tehotná!“  Niall sa pozeral na plafón, prikyvoval na každé moje slovo a zvláštne sa usmieval. Po poslednom slove sa na mňa zvláštne pozrel a úsmev sa mu rozšíril.

„Nie?“ Spýtal sa s nebezpečným úsmevom. Chcela som zachovať vážnu tvár, ale pri pohľade naňho mi mykalo kútikmi úst.

„Nie,“ povedala som rýchlo a vzala som si šálku.

Keďže som bola polovičný invalid Niall sa ku mne načas nasťahoval. Zmluvu v Amerike som rozviazala a momentálne som na péenke. Aspoň oficiálne. V skutočnosti robím nové tance naučím ich Danielle a ona ich potom učí ostatné baby. Dannie to vyhovovalo a ostatným babám tiež, takže zatiaľ sa nič nemenilo.

Dnes mi majú dať dole dlahu, takže sa teším, ale zároveň som nervózna. Chalani si zo mňa robili srandu, že keďže už mám plastiku tak patrím do londýnskej smotánky. Neviem síce kto zo smotánky má plastiku na ruke, ale nevadí. Cieľom bolo aby som miesto X jaziev mala iba jednu.

„Si nervózna?“ Spýtal sa Niall.

„Hej,“ priznala som. Jemné má pobozkal.

„Idem tam s tebou, tak žiadne strachy.“ Usmiala som sa, ale nervozita ma neopustila.

Liam nás odviezol do nemocnice a išiel za Dannie. Niall mal ísť so mnou aj do ordinácie ale nepustili ho tak musel zostať v čakárni. Sadla som si na vysokú posteľ a doktor mi dal dole dlahu. Potom odviazal všetky tie obväzy a náplasti a ja som na ňu pozrela.

Moja ruka vyzerala úplne rovnako. Teda ak nerátam tenkú jazvu začínajúci na ramene, točiacu sa okolo ruky a vinúcu sa až po zápästie. Koza okolo bola jemná ako majú bábätká. Rozhodne to vyzeralo lepšie ako som so myslela.

„Musíte ju mať ešte v pokoji. A hýbte ňou pomaly, lebo jazva ešte nie je taká ohybná. V prípade nejakých problémov príďte. A okrem toho príďte o týždeň na kontrolu.“ Prikývla som. Doktor mi postriekal ruku nejakou vodičkou a pustil ma von. Niall sedel na vratkej stoličke a listoval časopis o plastike nosov. Ked ma zbadal hneď ho odložil a vyskočí na nohy. Ruku som mala na vzduchu, tak som mu ju ukázala. Jemné ju chytil a prezrel si ju.

„Ešte aj jazvy máš umeleckú,“ uškrnul sa. Štuchla som ho do pleca. Tá voda už uschla, tak som si na ruku dala tenučký obväz ktorý mi dal doktor ešte pred odchodom. Zobrala som si od Nialla kabelku a vyšli sme do slnečného dňa.

 Ešte bude epilóg :)

Inak toto ste počuli??? One Direction - Take me Home  Pecka :DD Ale je to fake...