Baby držte mi palce, lebo zajtra je rodičko, dnes som dostala 4 z bio (to si myslia rodičia, v skutočnosti som ju dostala v stredu :D) a moje známky nie sú nič moc. Pokiaľ si budú myslieť, že je to moc zlé, tak mi zoberú notbuk a nebudem môcť pridávať časti... asi tak do konca školského roka. :/ Takže tak :(
PS: Prikladám obrázok ako si zhruba predstavujem Alyu :)
PSS: Tá pesniška mi už 3 dni chodí po rozume a myslím, že sa tam celkom hodí :P
Ráno som sa zobudila na slnko, ktoré mi svietilo do očí. Pri
spomienke na včerajší večer som sa usmiala. Začula som buchnutie dverí. Kto sem
prišiel?
„Dobré ráno, spachtoš.“ Jasné. Danielle.
„Ránko Dan. Ako si sa vyspala po včerajšej párty?“
„Náhodou som čerstvá ako rybička.“
„Ako tie čo predávajú v tescu? Moc čerstvé mi neprídu,“
rypla som si.
Dan si iba odfrkla. „Vstávaj! Chalani majú cez deň voľno.
Treba to využiť!“ znova buchli dvere a počula som Eleanor.
„Vy ste sa na mňa dohodli?“ vzdychla som si utrápene.
„Ts, ts, ts. Nie si troška drzá?“
„Aj ja ťa mám rada, El,“ žiarivo som sa na ňu usmiala.
O jeden a pol hodinu som už s nimi sedela
v akejsi kaviarni a raňajkovali sme.
„Chalani ešte dospávajú, takže do druhej máme free.“
„Ja som si chcela poobzerať Londýn...“ povedala som
a odpila som si z kávy.
„Ok, tak ti to tu poukazujeme.“ Zaplatili sme
a vyrazili sme k London Eye. Bolo... obrovské. A úžasné, hoci
v noci to musí byť ešte lepšie. Previezli sme sa a keďže už bolo pol
druhej tak sme išli k chalanom. El mala našťastie kľúče, lebo chalani ešte
spali. Ich dom bol síce veľký, moderný a priestranný, ale aj tak tu bol bodrel
ako v tanku.
„Liam občas poupratuje, ale 1 proti 4... nemá šancu. My sme
si už zvykli.“ Dan pokrčila plecami a zavesila si kabelku na vešiak.
Prešli sme do kuchyne, kde bol aký-taký poriadok. Naliali sme si džús a potichu
sme sa rozprávali očakávajúc príchod tých spachtošov. Akosi však neprichádzali
a my sme sa začínali nudiť. Napadol ma diabolský plán.(
http://www.youtube.com/watch?v=uY58uPtAM68&ob=av2e)
„Baby? Čo keby sme im niečo vyparatili?“ Dan sa začala smiať
a El zažiarili v očiach hviezdičky.
„A ja som si myslela, že ty si také milé nevinné žieňa...“
Zaklipkala som očami ako anjelik.
„Ideme teda na to?“ spýtala som sa.
„Ja som za. Je skvelé občas si vystreliť z Louisa.“
„Ja tiež idem. Aspoň nebude nuda.“
Vysvetlila som im
svoj plán a pustili sme sa do práce. Zaynovi sme vymenili tužidlo za
šľahačku, Niallovi sme vybrali z gitary struny a dali sme mu tam
obyčajné drôty, Liama sme obložili lyžičkami, a kým Danielle žehlila
Harrymu vlasy ja s El sme falšovali lístok pre Louisa. Ten toho včera
vypil najviac tak sme mu napísali niečo takéto: Milý Lou, včerajšia noc sa mi veľmi páčila. Musíme si to zopakovať. S láskou
Wendy xxx.
Lou nás zabije keď to zistí. Pripísali sme mu tam aj moje
číslo, ktoré našťastie nemal s poznámkou: Zavolaj mi! Ľúbim ťa! :*
A teraz si môžeme objednať truhly a miesta na
cintoríne. Vrátili sme sa do kuchyne a pustili sme sa do prípravy obeda,
akurát som vypínala sporák, keď sme započuli Liamov krik.
„Dajte to preč! Chcete mi spôsobiť infarkt?!“ Vybehli sme
hore a po pohľade na Liama sme vybuchli do smiechu. Zayn a Niall sa
samozrejme zobudili a bežali do Liamovej izby zistiť čo sa deje. Ako som
očakávala Louis neprišiel. Ten sa zrejme spamätáva z vlastného infarktu.
Liam vyzeral, že každú chvíľu odpadne.
„Ja vás zabijem!“ Rozčuľoval sa. Lyžičky sme odstránili a pomaly
začal opadať aj smiech, keď sa k nám dotrepal Harry. Nezvládla som to a od
smiechu som sa zvalila na zem. Harry nechápal o čo ide. Ostatní sa smiali
tiež a El mu ukázala na vlasy.
„Nehovor, že ste ich vyžehlili!“ Pohľad Bambiho skrížený so
zabijakom bol na nezaplatenie.
„Nie! Moje krásne kučery!“ Harryho výkriky sa ozývali po
celom dome. Zayn sa uškrnul a išiel sa osprchovať. Takže o chvíľu tu
bude ďalší krik. Skôr však vyšiel Louis. Bol bledý jak stena a v očiach
mal smrť. El sa k nemu rozbehla.
„Dobré ránko. S Dan a Alyou sme vám spravili...
hm... obed,“ povedala rozžiarene a vtisla mu pusu na líce. Louisov pohľad
hovoril za všetko – naozaj tomu uveril. Takže čoskoro môžem očakávať telefonát.
„Dej sa niečo?“ opýtala sa Eleanor ustarostene, keď nič
nehovoril, ale v očiach sa smiala.
„Nie nič, ja len... hneď som späť,“ povedal zmätene a vbehol
do izby. Žmurkla som na El a zbehla som do kuchyne pre mobil. Baby išli za
mnou. Chvíľu sme čakali a potom začal zvoniť.
„Prosím?“ opýtala som sa tenkým hláskom.
„Wendy? Tu je Louis.“
„Ach, Louis! Taká som šťastná. Ty si zavolal! Myslela som,
že si na mňa zabudol!“ Dan a El sa potichu dusili smiechom.
„Len teraz som sa zobudil.“
„Ach ty môj spachtoško... taký si zlatý keď spíš. Musela som
isť domov a nechcela som ťa budiť.“
„Ehm, kľudne si mohla. Nemôžeš mi zo včerajška niečo
pripomenúť? Akosi mám okno.“ Niall a Liam zišli dole a Dan im
naznačila, aby boli ticho. Obaja sa zatvárili nechápavo, tak k nim El
prišla a začala im vysvetľovať náš vtip.
„No včera sme boli v tom klube, a ty si bol asi
trocha pod parou. Začali sme spolu tancovať, no a vieš ako to skončilo.“ Z toho
tenkého hlasu ma začínalo škriabať v hrdle. Keď chalani počuli čo robím,
začali sa smiať. Bohužiaľ to Lou začul.
„Počkať! To znie ako Niall! ALYA! Si mŕtva!“ Zrušil ma,
počula som bucnutie dverí a Louis sa rútil dolu schodmi, pričom sa na nich
takmer rozpleštil.
„TY!!! Rozsekám ťa na kúštičky! Vieš ako som sa zľakol?!“ to
sme sa už rehotali všetci. Lou bol strašne naštvaný, ešte chvíľu frflal, ale
potom si sadol a začal jesť, pričom ma stále prebodával pohľadom. Už sa
ako tak upokojil, keď sa zhora znova ozval krik.