Opposites 11

 Čauko, pamätáte sa na mňa ešte? Hej to som ja tá trapka, čo vám sem hádže svoje "poviedky". Ako sa máte? Ja absolútne nič nestíham. Máme brutálne ale, že brutálne veľa učenia a pre mňa - totálnu lemru - je šok sa miesto 2 strán učiť 12. A to len z jedného predmetu... Ak prežijem zajtrajšok budem šťastná ako blcha. 6 brútálnych zabijáckych hodín... Radšej mi to nespomínajte :) Nový album 1D je peckový ( i keď Loved You First mi prpadá ako od Michala Davida :DDD) dnes vyšiel album Little Mix takže som zas premazala mobil aby som tam mohla natrepať tonu nových pesničiek. Okrem toho som objavila jednu úžasnú kapelu - volá sa Imagine Dragons a ich pesnička Radioactive ma vie mrte nabudiť (hej je aj v traileri na The Host - kto sa teší? Ja sa zbláznim od nedočkania :DD) A viete o tom, že Louis sa pôvodne volá Louis Troy Austin? Je to na anglickej wikipédii :) 

A už konečne k poviedke: som totálne bez nápadov. Táto poviedka sa tak mrte ťažko píše a okrem toho som ju vôbec nepremyslela a začala som ju sem pridávať. To tá moja hlava :D Fajn nejak som sa rozpísala, tak končím aby toto nebolo dlhšie ako samotná časť :) Dúfam že sa vám to bude aspoň trocha páčiť lebo mne vôbec. I keď ma baví z nej robiť človeka súceho na psychiatrickú liečebňu :P 

 

„No a nakoniec som mu povedala, že ako ho poznám, tak sa ešte stretneme,“ dokončila som svoje rozprávanie. Vera iba pískla a uškrnula sa.
„Išiel na to nejako romanticky.“ Hodila som po nej vankúš. Hádžem po nej čoraz väčšie veci. Čo to bude  nabudúce? Chladnička?
„Ešte raz to započujem a odtrhnem ti hlavu,“ vyhrážala som sa.
„Polož si ruku na srdce a povedz že sa ti to nepáčilo,“ vyzvala ma. To som, ale povedať nemohla, tak som iba povrtela hlavou. Vera sa zatvárila spokojne a prepla na nejaký film. Vzdychla som si a hodila som sa vedľa nej na gauč.
„Očakávaj že sa raz ráno nájdeš s vyholenou hlavou,“ zavrčala som. Iba sa naširoko usmiala. Vzdala som to a išla som sa osprchovať.
„Kde je vlastné Claudia?“ spýtala som sa kým som si fúkala hlavu.
„S nejakými kamarátkami.“
„Vidíš, a ako ty a Derek?“
„Všetko po starom. Už ma to začína nudiť. Chcela by som tomu zase dodať 'šťavu',“ naznačila v úvodzovkách.
„Akože svadba a deti?“ uškrnula som sa a Vera vyvalila oči.
„Šibe ti?“
„Nie, som úplne normálna,“ zatvárila som sa najvážnejšie ako som vedela.
„Bože, prečo? Prečo žijem s týmto bláznom?“ zopla ruky ako pri modlitbe.
„Ty si ma pozvala o sebe bývať,“ pokrčila som plecami.

„Niekedy to ľutujem,“ zamrmlala si popod nos. Radšej som to prepočula a išla som späť.

Túdle! Do druhej ráno som rozmýšľala - nad Haroldom. Choď už z mojej hlavy preč! Ja chcem ísť spať! Sťažovala šok sa svojmu mozgu. Ten námietky po polhodine prijal a konečne som zaspala.
***
„Sakra! Nič v tej chladničke nie je!“ hnevala som sa ešte trocha rozospato. Vstala som asi o jednej poobede na môj hladný žalúdok.
„Však keď si všetko zjedla,“ zamrmlala Vera. Pohoršene som na ňu pozrela.
„Nebola som tu včera ani na raňajky ani na večeru!“
„Šak to. Nič tam nebolo už včera.“ Povzdychla som si.
„Pod so mnou do mesta. Nakúpime jedlo a potom možno nejaké nákupy. Hm?“ hodila som na ňu psie oči.
„A čo škola?“
„Nekecaj. Nabiflila si sa to už včera.“ Na chvíľu sa zamyslela a potom súhlasila.
„Aj tak som si chcela kúpiť auto.“
Nechápavo som na ňu pozrela. „Auto? Načo?“
„Napríklad aby sme nemuseli nosiť tašky v rukách.“ Súhlasne som zahmkala. Výhoda byť bohatý ako vo Verinom prípade.

„Super nápad, poďme teda.“ Obliekli sme sa a išli sme do mesta. Vera si objednala nejaké drahé auto a potom nasledovala Oxford Street. Keď sme prišli domov, myslela som že mi odpadnú ruky. Toľko tašiek som ešte asi neniesla.
„Sakra. Kam to popchám? Moja skrine praská vo švíkoch,“ sťažovala sa Vera.
„Moja tiež,“ poznamenala som sucho a išla som si spraviť večeru.
„Pred chvíľou si jedla. To si už zas hladná?“ neveriacky krútila Vera hlavou.
„Po tých nákupoch mi vytrávilo,“ bránila som sa.
„Radšej už nič nepoviem. Tvoj žalúdok nenapravím.“ Neprotestovala som. Buchli vchodové dvere a vošla Claudia.

„Baby, viete čo som mala to rande s Markom?“ Vera prikývla, ale ja som na ňu iba nechápavo pozerala.

„No tak ma pozval dnes na obed a odprevadil ma domov a teraz sme sa bozkávali. Potom povedal, že si to ešte niekedy zopakujeme. Ja som z neho namäkko.“ Claudia div nezískala ako malé dieťa.

„No som rada že si si konečne niekoho našla,“ usmiala sa Vera a ja som s plnými ústami prikývla. Vetou ešte si to niekedy zopakujeme mi pripomenula jednu osobu. Harolda.

Dáte úbohému študentovi aspoň tých 5 komentov??? Aby mal nejaké povzbudenie do učenia a písania :)