Opposites 5

Tu máte takú dlhšiu. Sorry, ale IW dnes nebude, bo sa mi nechce ju písať :) Pridám zajtra, ak sa mi podarí...
Yes zajtra 3 hodiny a z toho jedna suplovaná - bude party!!! :D

Keď som prišla domov, Vera sedela v kuchyni a listovala v knihe receptov.

„Čauko. Kde si toľko bola? Veď si mala krátky deň.“

„No išla som na obed a potom mi zavolal John a... rozišli sme sa.“ Znova som zosmutnela. Vera odtrhla pohľad od knihy.

„To mi je ľúto. Boli ste spolu zlatí.“ Odmlčala sa. „Ale kde si bola zvyšné 3 hodiny?“

„Stretla som istú osobu tak sme sa rozprávali.“ Zbystrila pozornosť.

„Akú?!“

„Toho Harryho z 1D.“

„Myslela som, že ich nemáš rada.“

„Ja som za ním neprišla. To on za mnou.“

„Bez urážky, ale prečo by to robil?“

„Vraj som preňho zaujímavá. Možno tým, že sa mi roztiekla špirála od sĺz a on chcel byť ochranársky.“ Zachichotali sme sa.

„Myslím, že rýchlo zistí, že ty ochranu nepotrebuješ. Pred tebou by ju potreboval skôr on.“

„Vďaka za tie milé slová. Ale teraz fakt. Nieže o tom povieš Claudii, lebo som na mieste mŕtva.“ Zaškerila sa.

„Spoľahni sa. Mám ťa priveľmi rada, aby som ťa udala.“

„Len aby.“ Buchli vchodové dvere.

„Čaute. Ako ste sa mali?“ S Verou sme sa na seba pozreli. Čo sa jej stalo?

„Hm, celkom dobre,“ povedala Vera neisto.

„Rozišla som sa s Johnom,“ povedala som na rovinu. Vypleštila oči. Vyzerala ako žaba skrížená s babkou na záchode. Vzhľadom na moju dobrú náladu som sa hneď začala smiať.

„Musíš si zo mňa stále robiť srandu?“ „

Ale my sme sa fakt rozišli! Smiala som sa na tvojom výraze.“

„Máš nejakú moc dobrú náladu.“

„A čo tu mám rumázgať a trhať si vlasy? Vlasov by bola škoda, už som sa aj tak vyplakala a okrem toho s Johnom sme zostali kamaráti. Takže načo tu depkovať? Čo je?“ spýtala som sa keď na mňa hodila taký divný pohľad.

„Nič, nič. Všetko v poriadku, zemiaky sú v riadku. Čo je na večeru?“ Vera znova začala listovať medzi receptami.

„Neviem. Rozmýšľala som, že si u Cat vyprosím koláč.“ Prevrátila som oči.

„Fajn. Urobím ho. Aj tak nemám čo robiť a učiť sa mi nechce.“

O 2 mesiace

Sedíme s Verou v obývačke a rozmýšľame nad darčekom pre Claudiu. O týždeň bude mať narodky a my nemáme poňatia čo by sme jej dali. Na nohách mám notbuk a hľadám niečo čo by sa jej páčilo. Práve pozerám na fialové konverzy a rozmýšľam, že si ich kúpim, keď sa mi pred očami zjaví reklama. Tento piatok koncert 1D. Wow! Fakt super. Keby to zbadala Claudia vyletí z kože. Počkať! Loading...

„Vera? Čo by si povedala, keby sme jej kúpili lístky na koncert tých jej slávikov? To jej úplne postačí nie?“

„Oka. Aj tak nič iné nevymyslíme. Zarezervuj povedzme 3 lístky, aby išla aj so Sam a Jess.

„Oka.“ Zarezervovala som 3 lístky a vypla som ntb.

„Kedy jej ich dáme? Vo štvrtok? Aby sa stihla psychicky pripraviť?“

„Môže byť.“ Vzdychla si. „Nejdeme si zabehať? Alebo sa aspoň prejsť?“ dodala keď zachytila môj pohľad.

„Nechce sa mi tu sedieť, ale behať sa mi tiež nechce. Tak poďme.“

Štvrtok

Pootvorila som dvere na Claudiinej izbe.

„Claudia? Môžeme?“

„Jasné! Poďte ďalej.“ Vošli sme s Verou dnu. Claudia bola na twitteri a písala si s nejakou kamarátkou. Do toho jej hrala hudba – ako inak 1D. Otras.

„Vieme, že máš narodky až v sobotu, ale darček ti musíme dať už dnes.“ Vera jej podala lístky. Očakávaná reakcia sa dostavila okamžite.

„Aaaaaaaaaaaaaaaa, tie lístky sú pre mňa? Ďakujem!!!“ Potom sa zarazila. „Prečo tri?“

„To máš aj pre Jess a Sam.“

„Ale ony nemôžu. Sam je chorá a Jess išla na predĺžený víkend k rodičom.“ Usmiala sa.

„Tak pôjdete so mnou.“

„Nie! V žiadnom prípade!“ zhrozila som sa.

„Prosím, prosím, prosím!!! Dajte mi to k narodkám. Dám vám už potom s chalanmi pokoj.“ Lákavá ponuka... Vera zronene prikývla, tak som to vzdala.

„Fajn, ale nechcem o nich počuť ani slovo! Je ti to jasné?“

„Úplne,“ vykríkla a hodila sa nám okolo krku. Na čo som sa to dala nahovoriť?