Opposites 4

Je trocha dlhšia, dúfam, že sa nehneváte :D 

Čítala som si, keď si oproti mne niekto prisadol.

„Ahoj,“ pozdravil ma. Zdvihla som hlavu... Si robíš prdel? Bol to ten kučeravý chalan z Claudiinej kapely. Harry, jasné. Ten čo sa rozišiel s tou babičkou, pomyslela som si s úškrnom.

„Potrebuješ niečo? Alebo ťa chalani vyhodili?“ Zrejme ho šokovalo, akým tónom som začala. Asi si myslel, že som nejaká bláznivá fanynka a hneď sa mu hodím okolo krku. Sorry, kamoš. Do tejto skupiny nepatrím.

„Poznáš ma?“ Vzdychla som si. Nieeeee, iba mám o tebe povinné denné prednášky.

„Si Harry Styles zo skupiny One direction, máš 18 rokov, pochádzaš z Holmes Chapel a nedávno si sa rozišiel s 32 ročnou Caroline Fleck.“ Po tom poslednom sa zamračil.

„Neboj sa. Nie som jedna z tých, ktoré celý váš vzťah označili za chorý a v noci tvoju alebo skôr jej vúdú bábiku prepichujem špendlíkmi.“ Usmial sa.

„No vidíš. Ty ma poznáš, ale ja teba nie.“ On so mnou flirtuje?

„Nechceš rovno adresu, číslo a krvnú skupinu?“ Zasmial sa a ja som sa musela tiež usmiať.

„Keď teda ponúkaš...“

„Okej, okej. Takže prečo sa o mňa zaujímaš? Či som len obeť nejakej stávky?“

„Nie. Stretli sme sa v Nando’s...“

„A preto usudzuješ, že ma musíš spoznať?“ prerušila som ho.

„Áno!“ zvolal so širokým úsmevom. Zdvihla som obočie.

„No dobre. Zdala si sa mi zaujímavá. Pre tvoje oblečenie,“ mávol na mňa rukou.

„Fajn,“ vzdychla som si, „čo by si rád?“

„Koľko máš rokov?“ Uškrnula som sa.

„4 a pol.“ Zamračil sa.

„Nemôžeš mi raz odpovedať vážne?“

„Hovorím úplne vážne.“

„Jasné a ja som včera oslávil svoje 74 narodky.“

„Pokiaľ viem, tak máš narodeniny 1. februára.“

„Nie si naša fanynka, tak odkiaľ to všetko vieš?“

„Moja spolubývajúca je na vás „mierne“ závislá,“ povedala som pobavene.

„Fajn teraz k pôvodnej otázke.“ Prevrátila som oči a vytiahla som občiansky. (Teraz rozmýšľam, ľudia čo sa narodia v priestupný rok dostanú občiansky, keď majú oficiálne 15, alebo keď by mali mať 15? )

Podala som mu ho a on si ho prečítal.

„Okrem tvojho mena som sa nič nové nedozvedel.“

„Prečítaj si to pozorne.“

„Narodky máš 29.2, tak...“ odmlčal sa a potom sa mu rozsvietili oči.

„Ty máš narodky v priestupný rok!“

„V priestupný rok máš narodky aj ty, ale ja mám v ten pošahaný deň, ktorý je len raz za 4 roky.“ Zobrala som si občiansky a schovala som ho do tašky.

„René, máš nejakých súrodencov?“ Zamračila som sa.

„Ešte raz mi povieš René a vytrhám ti všetky vlasy. A nie, nemám žiadnych súrodencov.“

„Jak ťa mám potom volať?“

„Catalina alebo Cat, niektorí ma volajú aj Lina ale to je moc divné.“ Chvíľu sme boli ticho a potom sa zas ozval.

„A to číslo mi nedáš?“ Vyprskla som do smiechu.

„A načo ho budeš potrebovať?“ povedala som a vytiahla som si z kabelky zrkadielko a vlhké servítky. Keď som zbadala svoj odraz skoro som odpadla. Jasné, už viem prečo sa o mňa zaujímal. Od špirály a sĺz som mala po tvári hotovú diaľnicu. Začala som si to umývať.

„To je dobrá otázka. Napríklad by som ti mohol zavolať!“ Usmiala som sa a vypýtala som si jeho mobil. Vytočila som svoje číslo a keď i začal zvoniť mobil, zrušila som hovor a svoje číslo som tam uložila. Podala som mu ho.

„Aby to bolo spravodlivé.“ Uložila som si jeho číslo a dokončila som svoje úpravy. Oči som si znova pretrela špirálou, zbalila som si veci a začala som sa obliekať.

„Musím už ísť. Sú 4 a ja som sa ešte nič nenaučila na zajtrajší test,“ povedala som a zobrala som si kabelku.

„Škoda, ale aj ja už musím ísť.“ Uškrnula som sa.

„A nezabudni o všetkom informovať svojich kamošov, lebo nás celý čas sledovali.“ Pozrel sa na nich a zakrútil hlavou.

„Zrejme sa o niečo stavili a teraz čakajú, kto vyhrá.“ Prekrútila som oči. Typickí chalani. Rozlúčila som sa s Harrym a keď som prechádzala okolo zvyšku kapely venovala som im oslnivý úsmev.

„Nikto vás nenaučil slušne sa správať? Na ľudí sa nezíza.“ S dobrým pocitom som vyšla von a zamierila som domov. Zvláštne chlapča. Smútok zmizol a zostala iba dobrá nálada.