Opposites 1

Tak tu je prvá časť :) Enjoy!

„ÁNO! Áno, áno, áno! Konečne si dostal rozum!“

 Prevrátila som oči a ďalej som spolu s Verou pozerala telku.

„5 libier, že sa Harry rozišiel s Caroline,“ povedala som otrávene.

„Súhlasím.“ Podali sme si ruky bez toho, aby sme odtrhli oči od rozpozeraného filmu. N schodoch sa ozvali kroky.

„Baby! Počúvajte! Harry sa konečne rozišiel s Caroline,“ povedala Claudia nadšene. Harry bol jej obľúbenec  a keď zistila, že chodí s nejakou babou, pardon ženou skoro ju od zlosti roztrhlo.

„Navaľ prachy,“ oznámila som unudene Vere, ktorá si len vzdychla a išla pre moju výhru do svojej izby.

„Vy sa netešíte?“ pýtala sa Claudia neveriacky.

„Nechápem, prečo by som sa mala tešiť z toho, že sa s ňou rozišiel. Keď s ňou chodil, tak ju asi mal rád, nie? Tiež by si sa tešila, keby som sa rozišla s Johnom, alebo Vera s Derekom? Nie, ak daj Harrymu a Caroline pokoj. A je jedno, že má 18 a ona 32,“ odvrkla som jej.

„Ty máš čo hovoriť. Aj keď si od chalana staršia, máš menej rokov. A to nie je fér.“

„Nemôžem za to, že som sa narodila v priestupný deň. A okrem toho... Forever Young, I want to be forever young...“ zanôtila som známu pesničku.

„Chováš sa jak štvorročná,“ nahnevane povedala Claudia a išla do svojej izby, pričom riadne buchla dverami. S Verou sme vybuchli do smiechu.

„Vieš, iróniou je, že naozaj mám 4 roky.“

 Vera sa uškrnula. „V 60-tke bude tebou trieskať puberta.“ Znova sme sa rozosmiali.

Áno, mám 4 roky. Vlastne 4 a pol. Kebyže sa narodím o polhodinu neskôr, mala by som 18. Vždy, keď som oficiálne oslavovala svoje narodky, zo srandy som mame nadávala, prečo tú polhodinu nepočkala. Potom som si uvedomila, že ma to robí inou a nechala som to tak. Hoci ľudia nechápali, keď som im povedala svoj skutočný vek. Čo už, ich vec.

Dopozerali sme s Verou ten film, hoci nemám poňatia o čom bol.

„Ideme ešte von? Na čokoládu?“ spýtala sa ma Vera a uprela na mňa prosebný pohľad.

„Jasné, že hej. Línia môže ísť do kelu.“ Obliekli sme sa a vyšli sme do mrazivého počasia.

„A že marec. Vyzerá to tu ako v decembri. Ja chcem nosiť sukne a kraťase a šaty a plavky a nie kabáty a šály,“ rozčuľovala sa Vera po ceste.

„Klídek, Ver. Dočkáš sa.“

„Len aby.“

Prišli sme do našej obľúbenej kaviarne a sadli sme si na zvyčajné miesto.

„Čaute baby. Tak, čo to bude? Či ako vždy?“ spýtal sa Derek – Verin frajer.

„Ahoj zlatko. Čo nás nepoznáš?“ zaklipkala Vera očami.

„Takže ako vždy. Inak končím za polhodinu, počkáte ma?“

„Mňa sa nepýtaj,“ povedala som a zložila som si kabát.

„Prosím. Počkáš so mnou?“ Zas tie psie oči. Porazene som si vzdychla.

„Fajn, ale len kvôli tomu, že Claudia zas vyvádza.“

„Ďakujem.“ Derek nám išiel po čokolády a my sme sa dohadovali kto zaplatí. Za 10 minút sme už popíjali horúcu čokoládu a rozprávali sme sa o babských záležitostiach – oblečenie, šminky a chalani. Viem, obe máme priateľa, ale to neznamená, že nemôžeme okoloidúcich okomentovať. O piatej Derek skončil a vyšli sme von. Prechádzali sme sa po parku, ale cítila som sa ako votrelec, tak som sa s nimi rozlúčila a išla som domov. Claudia bola na mňa stále napálená, tak som sa zavrela do izby a vytiahla som učebnice. Zajtra je škola a predsa som sa dnes veľmi neučila. Ani som nevedela ako a zaspala som nad knihami. 

Derek :)