I Wish 28

Som chorá, hurá!!! Alebo skôr horor? Ale aspoň mám viac času na písanie :D Večer ešte bude Opposites :) 

Niall

Sedel som na lavičke v parku a čakal som na Alyu. Mal som ísť za ňou, ale od toho rozhovoru v telke som mal pocit, že ma prenasledujú paparazzi. Zrejme paranoja. Nechcel som aby zatiaľ zistili kde je ubytovaná, tak sme sa dohodli, že sa stretneme v parku. Zamyslel som sa nad dnešným poobedím. Urobil som dobre keď som náš vzťah zverejnil? Síce hovorila, že jej to je jedno. Okrem toho teraz, keď sa sem presťahuje, tak by nás aj tak rýchlo načapali. A mne sa nechce ukrývať. Zamyslel som sa. V tom rozhovore som povedal, že spolu chodíme 3 týždne, ale z toho sme sa 2 týždne nevideli. Ale však to sa za chvíľu zmení. Kým som dumal nad takýmito myšlienkami, niekto mi zozadu zakryl oči. Vedel som, že je to Alya, ale rozhodol som sa ju trocha potrápiť.

„Fú, teraz si neviem spomenúť, s ktorou som sa mal stretnúť. Sophie?“ Jej ruky som mal stále na očiach ale počul som ako sa potichu smeje.

„Mandy? Nie, Madison? Lena?“ Vymenoval som ďalších 10 mien. Ale Alya sa iba chichotala a držala mi ruky na očiach.

„Jejda, už neviem. Nataly? Violett?“ Pustila ma. Nechápavo som na ňu pozrel.

„Violett?“ Usmiala sa.

„Moje druhé meno.“ Vzdychol som si.

„A ja som mal ešte toľko mien.“

„Hlupák.“ Sadla si vedla mňa a dala mi pusu.

„Za čo?“ spýtal som sa.

„Veď ty vieš.“ Samozrejme, že som to vedel, ale chcel som to počuť od nej.

„Pripomeň mi.“

„Dnes si v tom rozhovore niečo povedal...“

„Že Zayn už nie je taký závislý na svojich vlasoch?“ Štuchla ma.

„Nie. Hoci by to bolo pekné.“ Začal som sa smiať.

„Myslím, že sa nedožijeme dňa keď sa Zayn nebude zaujímať o svoj vzhľad.“

„Máš síce pravdu, ale neodbočuj od témy.“ Usmial som sa a pobozkal som ju na vrch hlavy.

„ja viem na čo myslíš a myslel som to vážne. Ľúbim ťa a je mi jedno, čo na to hovoria ostatní. I love you, no matter what.“ Objal som ju.

„Ľúbim ťa,“ šepla mi do ucha a oprela sa o mňa. Chvíľu sme iba tak sedeli a rozprávali sa.

„Inač chalani chcú aby si k nám prišla.“

„Louis asi nie. Po tom minulajšku,“ uškrnula sa.

„No ani nie, ale poznáš ho. Robí to iba zo srandy,“ zasmial som sa. Zaškerila sa.

„Pôjdem k vám zajtra, dnes sa mi už nechce.“

„Ako povieš. Hoci Louisovi sa to páčiť zrejme nebude,“ podpichol som ju. Prekrútila očami.

„Louis môže ísť kamsi.“

„Ale on ma potom nepustí dnu.“

„Pred chvíľou si hovoril, že ma tam nechce a zrazu ak neprídem budeš spať na ulici?“

„Fajn, tak toto nevyšlo,“ povedal som sklamane. Zrazu mi zazvonil mobil. Harry.

„No?“

„Chalani chcú, aby si šiel domov.“

„Prečo?“ Nechápal som. Niekto mu vytrhol mobil.

„Lebo si ešte maličký a mne sa nechce pre teba ísť. Och a kľudne zober so sebou aj to čertisko, ale drž si ho na vôdzke.“

„Ahoj Louis. Aj ja ťa mám rád, ale Alya dnes nepríde a úprimne? Ani mne sa nechce. Inak prečo zrazu chceš, aby sme prišli. Harry sa ti zunoval?“

„Prdlajs. Lebo vonku je tma a do ulíc vychádzajú zlí ujovia.“

„A ty si jedným z nich.“ Zložil som. Louis ma zrejme zabije ale momentálne mi to bolo jedno. Alya vedľa mňa sa smiala.

„Čo ti je také vtipné, hm? Hádam nie ja?“

„Aj ty aj Louis.“ Prešiel som si rukou po imaginárnej brade.

„Nuž, zrejme mal Lou pravdu. Si také malé čertisko.“Žiarivo sa usmiala.

„Ale aj tak máš to čertisko rád.“ Pobozkal som ju.

„To máš teda pravdu.“