I Wish 23 (2/2)

Nechce sa mi písať predslov tak tu máte :* Tentokrát troška kratšia... :)

Teraz to príde. O 5 minút bol Liam späť a Niall si vzal gitaru.

„Toto čo je? Kde sú struny? Veď sú to drôty!“ pozrela som na baby a vybuchli sme do smiechu. Válali sme sa po zemi, slzy nám tiekli potokmi a smiech nie a nie prestať.

„Za toto spríjemnenie obeda, by sme ich mohli pustiť dnu,“ vytisla zo seba Dan cez smiech.

El iba prikývla, zvrtla kľúčom a vyšli sme von.

„Vďaka vám sme sa úžasne  pobavili,“ povedala El. Chalani sa ospravedlnili a nastali pusinky  na uzmierenie. Objala som Nialla a dala som mu pusu na líce.

„Vidíš? Baby si neradno rozhnevať.“ Niall sa zatváril ako anjelik, ale v očiach mal iskričky a na tvári prefíkaný úsmev.

Objal ma a do ucha mi zašepkal: „Ja som úplne dobručký, ale za tu gitaru ťa trest neminie,“ povedal a mrkol na bazén. Po chvíli mi to došlo.

„Nie! To nespravíš!“

„Tomu ver, že áno.“

Z objatia sa stalo zovretie. Vyhodil si ma na ruky a pomaly sa blížil k bazénu. Snažila som sa vykrútiť a utiecť, ale držal ma moc pevne. Keď som sa zmierila s tým, že budem mokrá, rýchlo som skopla topánky a vyhodila na trávu mobil. O dve sekundy som už letela vzduchom rovno do vody. Chce zábavu? Bude ju mať. Zostala som ponorená, ešte asi 15 sekúnd a potom som vyskočila a s tarzanovským výkrikom som ho stiahla za sebou. Vynorili sme sa kompletne mokrí, síce čo sa dalo čakať po kúpeli v bazéne. Chalani k nám hodili aj Dan a El a potom tiež skočili za nami. O polhodinu sme už suchí sedeli v obývačke a rozprávali sme sa čo s načatým dňom.

„Vraciaš sa domov, však?“ spýtal sa ma Niall zatiaľ čo sa mi hral s vlasmi.

„Uhm, v piatok. Prečo?“

„Len tak. Aby som vedel koľko s tebou ešte budem,“ vzdychol si.

„V piatok odídeš a potom sa zas dlho neuvidíme.“

„Možno nie až tak dlho,“ zamrmlala som si pod nos. Prestal sa mi hrať s vlasmi.

„Ako to myslíš?“