I Wish 22

hahaHA mám späť ntb takže som znova v hre :P inač začala som vymýšlať novú poviedku (zrejme o Harrynovi :D) ale neviem či ju sem budem dávať... zatiaľ mám iba 4 kapitoly a už neviem ako pokračovať :/ snáď moju dutú makovicu niečo napadne :D
PS: chcem poďakovať Baške a Dominike za ich kontrolu a poznámky k nečistopisu :)

V Tescu sme nakúpili pukance, čipsy, asi 3 fľaše coly, čierne igelity, aby sme mali čím zakryť okná a podobné veci potrebné na noc. Popri ceste k chalanom sme sa ešte zastavili pre pyžamá a kefky. Zastavili sme poniže ich domu a rozmýšľali sme, ako sa dostaneme dnu bez toho, aby si nás všimli. Dohadovali sme sa asi polhodinu, keď zrazu chalani vyzu chalani vyšli von a išli preč. Počkali sme kým zájdu za roh a vystúpili sme z auta. Zobrali sme si z auta veci a Dan odomkla dvere.

„Ach, sme také zákerné...“ zaškerila som sa.

„Zaslúžia si!“ povedala El tvrdo.

Zachichotali sme sa a odcupkali sme na záhradu. Ich záhradný domček bol v skutočnosti malý dom. Bola tu jedna veľká miestnosť v ktorej sme sa zložili a malá kúpelka. Pustili sme sa do práce. Na všetky okná sme nalepili igelity a Dan strčila notbuk do zástrčky. Zo skrine sme vytiahli deky a nahádzali sme ich na roztiahnuté gauče. Medzitým sa vonku zotmelo. V dome sa začalo svietiť, čo bol znak, že sa chalani vrátili domov. Mobily nám stále vyzváňali, ale už nie tak často. Asi o ôsmej sme sa začali dohadovať aký film si pozrieme. Nakoniec sme sa dohodli na nejakej komédii. Smiali sme sa ako bláznivé. Okolo desiatej film skončil tak sme si dali krátku cikpauzu a pustili sme si romantiku. Last song. Nádherný film, aj sme si poplakali. Film skončil, slzy sme si utreli a keďže sa nám už nechcelo pozerať dali sme si horúce kreslo.

„Ideš prvá El,“ povedala som a uvoľnila som jej miesto.

„Okej. Na otázky budeme odpovedať pravdivo a všetko zostáva iba medzi nami. Jasné?“ premerala si nás  Dan. Prikývla som a pohodlne som sa usadila.

„Začneme zľahka...“ Vyspovedali sme El a potom aj Dan až som prišla na rad ja.

„Takže. Stále si pre nás veľká neznáma...“ po tom spojení som sa začala smiať.

„Ešte predtým, ako vám Niall o mne povedal, ale chalani už niečo tušili, bol Niall... hm... sebecký, že im nepovedal ani moje meno. Louis samozrejme vymyslel VN-ka, aby ho mali ako podpichovať,“ vysvetlila som im príčinu svojho smiechu.

Keď som sa dosmiala, Eleanor sa ma spýtala: „Ako ste sa s Niallom spoznali? Lebo veď ty bývaš kus odtiaľto a myslím, že chalani boli vtedy v Londýne.“ Usmiala som sa.

„Mala som priateľa a ten ma nechal. Cez esemesku. Niežeby som ho nejako extra milovala, alebo bola na ňom závislá, ale aj tak sa ma to dotklo, dosť ma to naštvalo a plakala som. Potom som sa rozhodla, že mu zavolám a nakričím naňho, ale kvôli slzám som nevidela na klávesnicu, tak som nechtiac vytočila Niallove číslo, ktoré sa líšilo iba v jednom čísle. On to zdvihol a ja som naňho nakričala celý svoj pripravený monológ. Až potom mi došlo, že som mala zlé číslo. On mi potom poslal žiadosť  na fb a tak sme sa dali do reči. No a postupne sme si čoraz častejšie písali, on ma akosi prinútil znova tancovať a vďaka tomu som teraz tu.“

„Páni! Čakala som niečo iné,“ povedala Danielle prekvapene.

„A ten tvoj bývalý?“ spýtala sa El.

„Josh? Hm, naposledy som sa s ním rozprávala asi deň nato ako chalani odomňa odišli. Stretla som ho v obchode tak som sa mu poďakovala,“ pokrčila som plecami a strčila som si do úst ďalší pukanec.

„Počkaj! TY si sa mu POĎAKOVALA, že sa s tebou rozišiel???“

„Už to tak vyzerá. Chvíľu na mňa iba tak pozeral a potom povedal, že nemáš za čo.“ Smiali sme sa a ony ma postupne spovedali. Asi o 4 sme išli konečne spať.

Ráno som si povedala, že kašlem na hru na urazené a išla som si k chalanom vypýtať niečo na raňajky. Vošla som do kuchyne, kde si ešte stále v pyžame robili raňajky.

„Bré ráno. Môžem chleba a nutelu?“