I Wish 45

Som mrtvá! Ale nie :) Ako sa inak máte? Škola beží ja chytám nervy, ale šak pohodá :) Včera mal Niall narodky (keď tak pozerám na hodiny tak vlastne predvčerom :P) slávili ste ich nejak? Ja som sa usmiala na jeho fotkách v duchu som mu popriala peknú ožieračku večer a išla som spať :DD 
BTW: ja viem, že vás s časťami naťahujem ako gumu na trenkách, ale všetko má svoj čas :)
Vo štvrtok som si kúpila topánky na birmovku a poviem vám, že budem rada ak budem rada. Z môjho levela podpätkov max3 centimetre som sa prešvihla na min 7 cm a som fakt zvedavá ako v nich vydržím pol dňa :D Ale keď sú také chutné... :D Fúha nejak som sa rozpísala, takže Enjoy ( a fotečka mojich nových bot je dole :D)  

Eleanor

Zasrané zdravotníctvo! Čakala som tam 4 hodiny a nakoniec mi povedali, že ma k nej nemôžu pustiť. Išla som sa teda domov. Pred nemocnicou stálo niekoľko reportérov. Jeden z nich ma spoznal.

„Slečna Calder! Boli ste s Alyou Price? Ako jej je? Naozaj bojuje o život?“ zasypala ma lavína otázok.

„Nebola som s ňou a nemienim vám odpovedať!“ Stále na mňa pokrikovali, ale úspešne som ich ignorovala a nasadla som do taxíka. Doma som sa zvalila do postele a hneď som zaspala.

Zobudila som sa asi o 6 ráno a nemohla som už zaspať. Tak som sa obliekla a išla som k Danielle. Vedela som, že je skoro, ale musela som jej to povedať. Otvorila mi dvere ešte v pyžame a riadne strapatá.

„Blázniš El? O pol 7? Po vystúpení?“ Keď zbadala môj výraz, stíchla.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa keď sme sa usadili na gauč.

„Nepozerala si správy?“ Pokrútila hlavou a v očiach mala otázniky.

„Včera večer,“ začala som potichu, „sa Alya zrútila do Heraklovej zátoky.“ Dannie si od hrôzy zakryla ústa. Rozplakala som sa a pomedzi vzlyky som jej všetko povedala.

„Musíme za ňou ísť!“

„Nepustia nás,“ zašepkala som.

„Poď.“ Dannie sa rýchlo obliekla a ja som zatiaľ zavolala taxík. Nastúpili sme a Danielle nadiktovala adresu chalanov.

„Prečo tam?“ spýtala som sa.

„Musíme im to povedať. A je mi jedno, že budú ešte spať!“ Zaplatili sme taxikárovi a vbehli sme dnu. Ja som si zobrala Louisov notbuk a Dannie išla zobudiť chalanov. O 10 minút už boli všetci oblečení a unavene sa dotrepali do obývačky.

„Danielle, môžeš nám vysvetliť, prečo nás budíš takto skoro?“ spýtal sa Harry.

„Ideme do nemocnice,“ oboznámila ich s plánom Dan.

„Hrabe ti? Čo by sme tam robili?“ zamračil sa Zayn. Otočila som k nim notbuk.

„Snažili sa dostať k Alyí,“ odpovedala som stručne. Kým si chalani čítali článok bolo ticho. Zrazu sa Niall postavil a vyštartoval k dverám. Chalani ho nasledovali a my sme ako kačice išli za nimi. Nastúpili sme do ich áut a Louis s Liamom nás odviezli k nemocnici. Ani sme nezaparkovali a už Niall vyskočil z auta a utekal na recepciu.

„Niall! Počkaj!“ Utekala som za ním. Recepčná nám povedala poschodie a číslo izby a Niall sa vyrútil k výťahu. Konečne som ho dobehla.

„Niall! Nepustia ťa tam!“

„Smola! El ty to nechápeš.“ V očiach mal panický strach. Strach o ňu.

„Ale chápem. Chceš vidieť osobu, ktorú miluješ, lenže ty si tak zaslepený strachom o ňu, že neuvažuješ racionálne.“ Medzitým nás dobehol zvyšok.

„Viem, že sa o ňu bojíš, ale počúvaj ma. Nepustia ťa za ňou. Je na intenzívke a tam za ňou pustia iba jej mamu. Včera som tu sedela 4 hodiny, aby som ju videla, ale nemohla som,“ zlyhal mi hlas.

„Tak preto si napísala Danielle, že nemôžete prísť?“ spýtal sa Louis neveriacky. „Ela to si nám mala povedať, že sedíš v nemocnici!“

„Ja som nemohla, nebola som schopná absolútne ničoho. Už len napísať Dan bolo na mňa veľa.“ Sadla som si na stoličku a Louis si sadol vedľa mňa a objal ma.

„Prepáč, že som na teba vyletel. Všetci sme pod tlakom.“ Kývla som mu, že je to v pohode.

„Zdá sa mi to alebo je to Jenna?“ ukázal Harry na náhliacu sa ženu.

„Je to ona,“ potvrdil Niall. Keď nás zbadala, zaváhala, ale potom k nám podišla. Pohľad na Nialla ju zrejme prekvapil, ale nedala to na sebe znať.

„Prišli ste ju pozrieť?“ spýtala sa a všetci spolu sme sa natlačili do výťahu. Dannie prikývla.

„Ale nepustia nás za ňou.“

„Skúsili ste to?“

„Áno,“ prehovorila som so stiahnutým hrdlom. „Pustia iba rodinu, ale včera mi nedovolili ani cez okno. Vraj je to vážne,“ znova mi zlyhal hlas.

„Ja to skúsim,“ smutne sa na nás usmiala. Vystúpili sme a kráčali sme k izbe sestier.

„Prepáčte, som Jenna Price, Alyina mama. Mohli by sme ju vidieť?“ jedna sestrička prikývla a išla po doktora.

„Dobré ráno. Som doktor Snow,“ guľatý sympatický pánko s iskričkami v očiach si s nami potriasol ruky. „Vy ste určite pani Price,“ usmial sa na Jennu a pozrel na mňa. „A so slečnou Calder som a zoznámil už včera.“ Zvážnel.

„Nebudem chodiť okolo horúcej kaše – s vašou dcérou to nevyzerá dobre. Pravú ruku má úplne... roztrhanú – prepáčte za výraz. Potom už iba veľa rezných a tržných rán, ale zašívať sme museli len dve. Jej stav je teraz stabilizovaný a rozmýšľame, že ju odpojíme od prístrojov.“ Všetci sme naňho vystrašene pozreli.

„Myslel som to tak, že už možno zajtra bude hore. Nie je dobré keď je telo moc dlho v umelom spánku.“ Zaviedol nás k nejakým dverám.

„Bohužiaľ dnu môžu ísť maximálne dvaja. Zvyšok sa ale môže pozerať cez okno. Myslím, že pôjdete vy pani Price a ešte niekoho vyberte.“ Jenna na mňa pozrela.

„Ideš? Bola si tu včera prvá miesto mňa.“ Už som išla prikývnuť, keď som si všimla Niallov trpiaci pohľad.

„Podľa mňa by mal ísť Niall.“ Prekvapene na mňa pozrel.

„Ako chceš. Niall?“ Prikývol a keď vchádzal dnu, otočil sa a letmým pohľadom mi poďakoval. Iba som sa smutne usmiala.

Jenna

Museli sme sa obliecť do tých smiešnych zelených plášťov. Pokojne som to strpela, len aby som videla Alyu. Eleanor ma trocha prekvapila, keď miesto seba poslala Nialla.

Vlastne ma prekvapilo keď som ho tu vôbec uvidela stáť. Ale nebola som naňho nahnevaná. Naňho sa hnevať ani nedá. Hlavne keď má v očiach toľko lásky a strachu o ňu.

Keď ju tak miluje prečo jej neveril a opustil ju?

Odpovedať som si nestihla, lebo Snow otvoril dvere do jej izby. Vošli sme dnu a hneď ma ovanul nemocničný sterilný vzduch a nepríjemné pípanie prístrojov, ktoré mi po 4 sekundách liezlo na nervy. Snow podišiel k oknu a odhrnul roletu. Dnu sa pozrelo 6 párov očí. Dannie sa hneď otočila chrbtom a skĺzla chrbtom po stene. Je to až také zlé? Pomyslela som si a konečne som sa otočila k posteli.

Takmer sa mi podlomili kolená. Alya vystretý na bielej nemocničnej posteli bola úplne biela. Biela ako umierajúci, napadlo ma. Vlasy mala rozprestreté po vankúši a ich zlatistá farba vyzerala ako stará vyblednutá tapeta. Na tvári mala dýchaciu masku, na oku tmavofialový monokel a na čele veľkú náplasť. Z ľavej ruky jej trčala hadička, lebo pravú mala celú zafačovanú a priviazanú v dlahe o posteľ. Podišla som k nej a jemne som sa dotkla jej bielych prstov. Boli úplne ľadové, presne ako som si myslela.

Moja milovaná dcérka! Ako si len dopadla! Po líci mi stiekla slza. Sadla som si malý gauč a tvár som si vnorila do dlaní. Prečo postihne nešťastie iba ju?!


Yep to sú oni :) Luv ´em :*