I Wish 44

 Nebol čas, tak sorry že vás naťahujem (a vôbec nie som škodoradostná... :D) Ako v škole? My máme konečne normálny rozvrh - hoci bola by som radšej keby sme mali každý deň iba 5 hodín :D Inak je najťažšia vec vstávanie :P

Ok nejdem vás zdržiavať mojimi kecmi, lebo viem, že sa neviete dočkať tejto časti, resp. divnej zlátaniny ktorú môj prispatý mozog vymyslel :D

Enjoy! :) 

Šofér

Rozprával som sa so slečnou Price, keď do nás narazilo nejaké auto a my sme zleteli dole Heraklovou zátokou. Nech toto prežijeme, modlil som sa v duchu. Alya bola veľmi milá a odpovedala mi na otázky, ktoré jej možno boli nepríjemné. V nohe mi niečo zaprašťalo a ohla sa v neprirodzenom uhle. Od bolesti mi vyhŕkli slzy. Konečne sme sa prestali kotúľať. Trocha som sa pozviechal a obzrel som sa dozadu.

„Slečna? Slečna Price! Slečna!!!“

Všade okolo bola krv. Pripadal som si ako v hororovom filme. Prosím nech to prežije. Začal som hľadať mobil, ale zrejme vypadol cez rozbité okno. Opatrne som nakukol cez okno. Hore sa už začínali zhromažďovať ľudia. Dúfam, že zavolali záchranku. Keďže som sa nemohol pohnúť iba som kričal na Alyu. Konečne prišla záchranka. Neviem koľko času ubehlo. Nejaký záchranár vylomil dvere.

„Pane, ste v poriadku?“ spýtal sa.

„Asi mám zlomenú nohu, je v divnom uhle a nemôžem ňou hýbať. Ale vzadu je dievča. Ťažko ranené. Je buď v bezvedomí alebo...“ nemohol som dopovedať. Záchranár niečo zakričal na svoj tím a išiel vylomiť dvere dozadu. Mňa zatiaľ vytiahli a zafixovali mi nohu.

„Neviete ako sa volá?“ spýtala sa jedna záchranárka, kým ma ošetrovala a ukázala na vrak auta kde bolo niekoľko záchranárov.

„Alya Price. Viezol som ju na Star Awards, keď do nás vrazilo nejaké auto.“ Prikývla, dokončila svoju prácu a odišla za policajtmi. To isté som povedal aj im. Zrazu som si všimol, že z vraku odchádzajú záchranári a zvyšok pripevňuje nosítka k helikoptére. Mňa zatiaľ naložili do sanitky a odviezli do nemocnice.

„Čo je s ňou?“ opýtal som sa záchranára čo so mnou išiel.

„Žije. Ale nevyzerá to dobre.“

Eleanor

Dvihla som mobil a vytočila Alyino číslo. Chvíľu sa nič nedialo a potom to zdvihla.

„Alya, kde si?!“ vyletela som na ňu hneď.

„Kto ste, prosím?“ ozval sa mužský hlas.

„Eleanor Calder, Alyina kamarátka. Vy ste...?“

„Pete Stone, záchranár londýnskej nemocnice. S vašou kamarátkou to nevyzerá dobre. Mohli by ste okamžite prísť?“ Chytila ma panika.

„Čo sa stalo?!“

„Prepáčte nemôžem teraz. Keď sem prídete, opýtajte sa na mňa.“ A zložil.

Chvíľu som spracovávala čo mi povedal. Alya je v nemocnici. Musím tam ísť. Rýchlo som sa obliekla, naskočila do taxíka a uháňala do Londýnskej nemocnice. Zaplatila som taxikárovi a vbehla som dnu. Na recepcii mi povedali, že ju prijali, ale že je ešte na operačke. Sadla som si na plastovú stoličku a nervózne podupkávala nohou. Dlho sa nič nedialo. Potom vyšla skupina záchranárov. Rozbehla som sa za nimi.

„Pete Stone, prosím?“ spýtala som sa zúfalo. Jeden prikývol.

„Som Eleanor Calder, volali sme spolu. Ako je Alyí?“ Pete si kúpil v automate kávu a sadol si na labilnú stoličku.

„Nie je to veľmi dobré. Utŕžila veľa rezných a tržných rán a pravú ruku má úplne... rozsekanú. Našťastie len kožu, takže ju bude môcť používať.“ Trocha mi odľahlo.

„Ale stratila veľa krvi a to je nebezpečné. Jej rodičov sme už kontaktovali...“

„Mamu,“ opravila som ho.

„Prosím?“ dvihol zrak.

„Jej mamu. Otec už nežije.“ Smutne prikývol.

„Každopádne, tu je jej kabelka. Viac sa v aute nenašlo.“ Vytiahol z tašky okolo pása malú čiernu kabelku – bola celá dotrhaná a špinavá – a podal mi ju. Opatrne som ju vzala.

„A čo sa vlastne stalo?“ opýtala som sa. Prekvapene zdvihol obočie a ukázal na neďalekú telku, na ktorej  práve bežali správy. Zvuk bol na minime, ale nadpis hovoril za všetko.

Price sa zrútila do Heraklovej zátoky!

Prišlo mi zle. Oprela som si hlavu o studenú stenu a zhlboka som sa nadýchla.

„Slečna je vám dobre?“ Prikývla som. Po chvíli sa ozval znova.

„Prepáčte ale už musím ísť. Viac vám nepoviem. Aj tak som vám prezradil viac ako som mal.“ Dopil kávu a odišiel. A ja som tam sedela a dúfala, že všetko dobre dopadne.

Niall

Usadili sme sa pri stole a čakali sme kedy sa začne udeľovanie cien.  Bol som trocha nervózny, lebo som vedel, že tu je aj Alya. Zatiaľ som ju ale nevidel, čo ma držalo na nohách. Prišla mi esemeska. Možno od mamy. Chce nám asi zaželať veľa šťastia, pomyslel som si s úsmevom a pozrel som na svoj iPhone. Od Alye??? Čo to do... Otvoril som ju a prečítal som si čo je tam napísané.

 I love you.

Čo to má byť? Je opitá? Vykašlal som sa na to a sústredil som sa na moderátorku, ktorá práve vyšla na pódium.

Postupne sa udeľovali ceny a pomedzi kategórie vždy niekto zaspieval zatancoval alebo niečo predviedol. Prišla naša kategória. A vyhrali sme. Neprekvapilo ma to – veril som našim dievčatám. Ale aj tak ma to potešilo. Zaspievali sme a spokojne sme sa vrátili na svoje miesto.

Prišla na rad tanečná choreografia.

„A výhercom je... Alya Violett Price.“ Všetci začali tlieskať a ja medzi nimi. Nikto na pódium však nešiel. Jej stolička bola prázdna. Rayen ale povedal, že do Londýna prišla a svoju účasť na Star Awards potvrdila. Tak kde je? Moderátorka sa na chvíľu započúvala do slúchatká a zbledla.

„Alya vraj neprišla, takže pokračujeme ďalej.“

Bolo to trocha divné, ale nesťažoval som sa. Aspoň nebudem musieť trpieť pohľadom n jej šťastnú tvár.  Show skončila a ľudia sa začali pomaly rozchádzať. Prišla k nám Danielle, ktorá tu tancovala.

„El mi napísala, že nemôže prísť a ani Alya. Vraj to potom vysvetlia a my máme vaše víťazstvo osláviť sami.“ Ale nám sa nechcelo a Dannie bola unavená, tak ju Liam zaviezol domov a všetci sme išli spať.

Toť moja kráľovská večera :) Tá slanina je tam len preto, lebo bez nej mi to prišlo moc vegetariánske :DDD