Opposites 7

Som taká zničená a to je len streda :/ Dnes som pokašlala písomku z matiky - zastreľte ma skôr ako to spravia rodičia prosím :)

Harry

Podpisoval som sa už asi 50 000x a okrem ruky, ktorá mi už išla odpadnúť som aj zaspával. Usmial som sa na dve dievčatá – jedna blondína, ktorá vyzerala, že každú chvíľu odpadne a druhá ryšavá s trocha otráveným výrazom. Išli ďalej a ja som sklonil hlavu a pritiahol som si ďalšiu fotku. Cítil som ako sa predo mňa niekto postavil, tak som sa automaticky spýtal.

„Pre koho to bude?“ Avšak odpoveď neprichádzala. Dvihol som hlavu a uvidel som osobu, ktorú by som tu čakal asi najmenej. Catalina. Ústa sa mi roztiahli do širokého úsmevu.

„Myslel som, že nie si naša fanynka.“

„Bola som donútená sem ísť, tak to nekomentuj.“  Usmial som sa ešte viac a podal som podpísanú kartu Liamovi.

„Páčil sa ti koncert?“

„Nič si z neho nepamätám,“ priznala bez okolkov. Všimol som si, že už načúvajú aj chalani. Chcel som jej odpovedať, ale Liam ma predbehol.

„Načo si si potom kúpila lístky?“

„Ja som ich kúpila kamoške na narodky, ona mala ísť ešte s niekým, ale tie zas nemohli tak nás podplatila, aby sme sem šli.“

„Čím?“ spýtal sa Zayn.

„Tým, že už mi nebude o vás robiť každodenné prednášky,“ uškrnula sa. Chalani vyzerali zhrozene.

„Ale aj tak nás rada vidíš,“ zapojil sa do debaty Louis.

„Nefandi si.“

Obdivoval som jej vlastnosť povedať každému čo si o ňom myslí. Či celebrita, policajt alebo žobrák. Pristúpila k Niallovi, ktorý sa skoro zadusil minerálkou. Až taký veľký dojem naňho spravila len tým, že zjedla kopu jedla? No dobre, ta kopa bola fakt veľká. Niall sa podpísal a podal jej kartu. Otočila sa a odišla k svojim kamarátkam, ktoré ako som si matne spomínal tu pred chvíľou tiež stáli. Našu fotku podala tej blondíne, načo som sa musel usmiať. Chvíľu sa tam rozprávali a potom išli preč.

Odišla a nechala ma v myšlienkach, ktoré lietali kade-tade. Prvý krát sme sa stretli kedy? V marci? Vo februári? A ja som na ňu zabudol. Teraz vbehla so môjho života znova a ja ju už zrejme nikdy nestretnem. Potom som sa zamyslel. Veď ja mám jej číslo! Vytiahol som si mobil a hľadal som jej meno v kontaktoch. Pod C nebola tak som išiel ďalej. Odrazu mi so očí udrelo meno Hate1D. Veľmi originálne, usmial som sa v duchu a vrátil som sa k podpisovaniu.

Večer som ležal v posteli a rozmýšľal som ako ju znova stretnem. Keďže som na nič neprišiel, zobral som si mobil a začal som písať jednoduchú esemesku.

Catalina

Claudia a Vera sa celú cestu hádali. Aj keď som ich nepočúvala, liezlo mi to na nervy. Keď sme konečne prišli domov hodila som sa na zem a začala som ju bozkávať.

„Som doma! Konečne! Hurá! Mám šancu utiecť pred týmito dvoma bosorkami!“ ďakovala som.
Baby na mňa pozerali ako na blázna ale momentálne mi to bolo jedno. Naveľa som sa pozviechala a išla som sa osprchovať. O hodinu som už sedela v posteli a kochala som sa predstavou, že v nej strávim celý víkend. Rozmýšľala som na rôznymi vecami z dnešného dňa a nejakým spôsobom sa tam priplichtil Harry. Keď ma uvidel bol prekvapený akoby zbadal osobu, ktorú už dlho nevidel,  na ktorú zabudol. Nechápem prečo som zosmutnela. Nie, určite bol prekvapený, lebo ma nečakal na ich koncerte. Aj tak ma nezaujíma, presviedčala som sa v duchu, veď teraz bol v Austrálii a tam mal nejakú Emmu, takže... Nie! Povrtela som hlavou. Ako ma mohlo napadnúť, že by som s ním niekedy niečo mala? Tuším to Claudiino bláznovstvo prešlo aj na mňa.

Zhasla som lampu a pohodlne som si ľahla. Vediem tu vnútorné dialógy, mali by ma zavrieť do blázninca. S týmto som zaspávala, kým ma neprebrala esemeska. Od Harryho.