I Wish 33

Tak dnes trocha dlhšia, bo cez víkend som mimo (LUMEEEEEEN!!!!! konečne! :D) takže časť bude až v pondelok - ak sa mi bude chcieť :D Áno, hrabe mi, náladička jak má byť, behám hore dole po schodoch s mokrou hlavou a teším sa, bo mi rodičia aj napriek tej pošahanej 3-ke z matiky, ktorú som dnes dostala dovolili ísť :D 

Niall

„I’m a barbie girl, in a barbie world. Life is plastic, it’s fantastic...“ spieval Zayn zatiaľ čo ja som sa od smiechu váľal po zemi.

„Prestaň!“ zakričal som. Už som nevládal ani dýchať.

„Radšej ho zastavme, lebo Niall sa zadusí,“ uškŕňal sa Louis. Zayn prestal spievať a ja som sa pomaly upokojil.

„Ešte jedna strofa a neprežil by to,“ smial sa Harry.

Liam totiž dnes doniesol karaoke a hneď sme to museli vyskúšať. Ako ste si mohli myslieť, strhla sa to na súťaž kto zaspieva najfalošnejšie. Keď ale Zayn našiel v playliste Barbie girl, skoro sa mi to stalo osudným.

„Myslím, že pre dnes stačilo,“ vyhlásil Liam a spratal celé zariadenie do kúta. Celý zvyšok večera sme sedeli v obývačke, hrali Wii-čko a smiali sa ako blázni. Louis nám akurát rozprával nejaký vtip, keď mi zazvonil mobil. Rayen.

„Áno? Deje sa niečo?“

„Si s chalanmi?“

„Hej,“ nechápal som kam tým mieri.

„Je s vami aj Alya?“ Razom ma smiech prešiel.

„Nie, pr...“

„Nevolala ti? Nevieš kde je?“ prerušil ma.

„Nie, nie. Prečo? Doma nie je? A čo sa vlastne deje?“ vypytoval som sa nervózne.

„Doriti. Nie je u nich,“ počul som ako niekomu hovorí. Ten mu niečo zamrmlal.

„Čo sa to tam deje?!“

„Prepáč Niall, teraz nemôžem.“ A zložil. Neveriacky som čumel na mobil.

„Niall? Deje sa niečo? Kto volal?“ spýtal sa znepokojene Liam.

„Rayen. Že či nie je Alya u nás. Vyzeralo to akoby ju nemohli nájsť. Nič mi nepovedal a zložil.“ Stále som tomu nemohol uveriť.

„Tak zavolaj jeho sekretárke Sylvii. Keď Rayen nemôže ona možno bude niečo vedieť,“ tvrdil Louis. Prikývol som a vytočil som číslo.

„Sekretariát Rayena Stylesa,“ ozvalo sa po chvíli.

„Sylvia? Tu je Niall.“

„Ahoj Niall. Ehm... potrebuješ niečo?“ spýtala sa nervózne.

„Pred chvíľou mi volal Rayen a pýtal sa kde je Alya. Čo to malo znamenať?“

„Uhm... no... máš právo to vedieť.“ Zhlboka sa nadýchla.

„Mali sme dnes schôdzu kvôli jednému vystúpeniu a bol tam aj Mike. No a proste na ňu začal drístať a ona tam vybuchla. Ja som na tej schôdzi nebola – bola som len kúsok od dverí – a počula som všetko. Bolo to dosť nepríjemné a hneď ako Alya skončila tak si zobrala veci a odišla. No a odvtedy ju nemôžeme nájsť. Doma nie je, u vás tiež nie, mobil nedvíha a my nemáme poňatia kde by mohla byť.“

„Do Sleafordu nešla?“

„Neviem, pani Priceovej sme nevolali, aby sme jej nepridávali starosti. Nevieš nejaké jej obľúbené miesto?“

Zamyslel som sa. „Rada chodila do parkov, ale v poslednej dobe na to nemala veľa času.“

Odfrkla si. „Parkov v Londýne je asi tisíc.“ Stíšila hlas. „Viem. To, že nemala čas. Všetko som počula z dverí. Ale prečo to nikomu nepovedala?“

„Lebo nemá rada keď sa do nej niekto stará.“

„Ale aj tak! Ako to, že si to nikto nevšimol?“ opýtala sa nešťastne.

„Žila tak polku svojho života. Zvykla si na to. Ale nezvykla si požiadať o pomoc.“

„Ja viem,“ povzdychla si Sylvia. „Počuj Niall, budem musieť končiť. Všetci tu lietajú a snažia sa ju nájsť, tak im musím trocha pomôcť. Skús jej zavolať, tebe možno zdvihne. Ahoj.“

„Ahoj.“ Nelenil som a zavolal som jej. Odkazovka.

Ako kôpka nešťastia som sa zvalil na gauč.

„Tak čo sa deje?“ spýtal sa Harry. Vyrozprával som im čo mi povedala Sylvia.

„Nakričala naňho? To by som si jak rád pozrel. Hoci neviem si ju predstaviť naštvatú. A tak mu treba. Nemal čo dirigovať,“ okomentoval to Louis. S Mikom sme raz pracovali a povedali sme si – nikdy viac.

„Ani sa nečudujem, že Alya vybuchla. Mike je príjemný ako tŕň v zadku,“ zachechtal sa Zayn.

„Nechápete? Ona je niekde vonku! O polnoci! Musíme niečo urobiť!“ prerušil som ich.

„Niall a čo chceš robiť? Naháňať sa po celom Londýne? Je dospelá vie čo má robiť. Aj keď je momentálne trocha mimo, určite je v poriadku. Hľadá ju Ray, tak ty ju zatiaľ bombarduj esemeskami a stále jej vyvolávaj. Možno to zdvihne,“ zapojil sa Liam. Aj keď sa mi to nepáčilo mali pravdu. Prikývol som a pustil som sa do písania aj keď som mal pocit, že by som mal urobiť niečo viac. Po 3 hodinách som už iba sedel s hlavou v dlaniach. Chalani už išli spať, ale ja som nemohol. Nedokázal by som zaspať. Milujem ju a preto sa o ňu bojím viac ako všetci ostatní. O pol piatej ráno som už pomaly zaspával, keď ma prebudilo zapípanie esemesky. Od Alye!

„Som v poriadku. Mame nevolajte. Cez víkend som mimo, nemusíte sa o mňa báť.“ Neskutočne sa mi uľavilo. A v priebehu 5 minút som zaspal s mobilom pri srdci a s aspoň trocha kľudnou dušou.