I Wish 31

Ach som taká lenivá, tak vám sem nič nejdem vypisovať :)

Niall

Alya s Louisom mali najprv vyložiť všetky veci v Alyinom novom byte a potom mali prísť k nám. Chalani stávkovali, či sa po ceste pozabíjajú, alebo už v živote s tým druhým neprehovoria. Aké bolo naše prekvapenie, keď prišli ako najlepší kamoši. Chvíľu sme s Alyou boli v obývačke s chalanmi a potom som ju zobral do mojej izby. Zavrel som dvere a pozrel som na Alyu, ktorá sa zvedavo obzerala. Jáj, veď ona tu ešte nebola. Zvláštne. Boli sme spolu celý týždeň, ale ani raz nebola v mojej izby. Sadol som si na posteľ a potichu som ju pozoroval. S úsmevom si prezerala všetky veci až sa zastavila pri poličke s fotkami.

Alya

Prezerala som si Niallovu izbu. Biele steny, svetlý nábytok. Písací stôl zaprataný rôznymi papiermi. Zrejme vymyslenými piesňami. Až na ten stôl tu bol prekvapivo celkom poriadok. Na chalana v pohode. Zastavila som sa pri poličke s fotkami. Niall s chalanmi, s Gregom, s nejakými kamarátmi, s celou rodinou a potom fotka malého Niallera v drese s rodičmi. Usmiala som sa. Cítila som, že stojí za mnou.

„Vtedy si ani nesníval, že budeš slávny,“ ukázala som na tú fotku.

„A ani som nedúfal, že si nájdem také skvelé dievča.“ Otočila som sa k nemu.

„A ja som nikdy nemyslela, že budem chodiť akurát s tebou.“ Pomaličky sa približoval. Už, už...

„Hej, ľudia! Neviete kde je...“ vtrhol do izby Zayn. Keď nás zbadal, troška vypúlil oči.

„Sorry, nechcel som,“ dodal s úškrnom. Vyšiel von a zavrel dvere. O chvíľu sa ozvalo zaklopanie.

„Áno,“ zavolal Niall s povzdychom. Zayn so širokým úsmevom vošiel dnu.

„Neviete, kde je ten leták s pizzou? Chceme si objednať na večeru, ale nemôžeme ho nájsť.“ Niall sa zachechtal a začal sa hrabať medzi papiermi na stole.

„Mohol som si myslieť, že ho máš ty.“

Niall po chvíli vytiahol pokrčený leták a podal ho Zaynovi so slovami: „Objednaj ešte 2.“ Pozrel na mňa. „Chceš aj ty?“ Prikývla som.

„Tak 3,“ žiarivo sa naňho usmial. Zayn si zobral leták a s hundraním vyšiel von.

„To je takto vždy?“ spýtala som sa.

„Prevažne hej.“ Sadli sme si a rozprávali sme sa. Prečo nás ten blbý Zayn vyrušil? Neberte to zle, ja ho mám rada, ale no... prečo musel vtedy prísť?

„Zem volá Alyu,“ zamával mi Niall rukou pred očami.

„Prepáč, zamyslela som sa. Čo si chcel?“

„Prišlo jedlo. Ideme dole?“

„Uhm,“ zamrmlala som  a dvihla som sa z postele.

Domov som prišla asi o jednej. Hneď za dverami ma čakali tašky a krabice. Pri pohľade na ne som si iba vzdychla a zvalila som sa na gauč. Ako inak, ráno som sa zobudila kompletne rozlámaná. A to mám ísť dnes  za Rayenom. Zjedla som zopár koláčov od mamy a začala som v krabiciach hľadať veci, ktoré som vzápätí hádzala do veľkej tašky. Peňaženka, mobil, kľúče a ešte tepláky tričko, uterák, vodu a špičky. Po dlhšom váhaní som tam prihodila aj zopár koláčikov. Tanečnica, či nie, hladom trpieť nemienim.  Rýchlo som sa osprchovala, obliekla a vyšla som do sychravého londýnskeho počasia. No ani zamračená obloha mi nepokazila náladu. Jednoducho som cítila, že tento deň bude skvelý.