I Wish 35

Odhadujem, že IW už nebude mať veľa častí, ale žiadne strachy, už sa mi v hlave rodí ďalšia poviedka :) Vijadrite sa k tomu prosím... :)

Alya

Stála som pred šatňou a podupkávala nohou. Bude nahnevaný? Čo ak... nedokončila som svoju úvahu, lebo dvere sa otvorili a v nich stál on. Na chvíľu zamrzol a potom sa rozbehol a silno ma objal. Toto mi chýbalo, toto som potrebovala... Oprela som si hlavu o jeho plece a nadýchla som sa jeho vône. Ako veľmi mi chýbal.

Niall

Vnoril som si tvár do jej vlasov a pevne som ju držal.

„Toto mi už nerob, dobre? Vieš ako som sa bál?!“

„Viem, ale však som vám poslala esemesky.“

„Raz za deň! To je fakt veľa! A bál by som sa aj keby si mi ich poslala 10.“ Stisol som ju ešte pevnejšie.

„Ehm... Niall?“ poklepkala ma po pleci. „Nemôžem dýchať.“

„Nevadí. Už ťa nepustím.“

„Fajn, keď sa ti chce bozkávať s mŕtvolou...“ V momente som ju pustil.

„Ale fakt. Nabudúce keď bude nejaký problém, tak žiadne dusenie v sebe. Je ti to jasné?“

„Úplne,“ usmiala sa až ukázala rad žiarivo bielych zubov.

„Vidím, že ste sa už zvítali, uzavreli vojnové dohody, poobjímali sa... nasledujeme už konečne my?“ zafrflal Louis.

Alya sa usmiala a vystrela ruky.

„Louis!“ zvolala nadšene.

„Alya!“ zvolal rovnako. Objali sa a Alya sa pozdravila aj s ostatnými chalanmi.

„Už to neskúšaj. Nialla skoro trafil šľak. Išiel spať asi o 4-tej,“ bonzol ma Liam.  Zhrozene na mňa pozrela.

„Čo je? Bál som sa o teba!“ bránil som sa.

„Jaj, ty môj hlupáčik.“ Dala mi sladkú pusu.

„Hlupáčik!“ vyprskol Louis do smiechu. „Odteraz ti tak budem hovoriť.“ Smial sa až mu slzy tiekli.

Alya prižmúrila oči a priblížila sa k nemu. Louis sa vystrel a čakal čo bude. Stáli tam oproti sebe ako obor a trpaslík. Louisových 180cm výrazne prevyšovalo nad Alyinými 155.

„Závidíš! Lebo El ti tak nehovorí!“ Zamyslela sa a oči sa jej rozžiarili.

„Ale aby si nebol smutný, budem ti hovoriť... povedzme... Tekvička!“ všetci sme sa začali smiať.

„Nemôžeš! Eleanor bude nahnevaná...“ protestoval bledý Louis.

„Nebude. Po prvé: vie, že nemám žiadne bočné úmysly a po druhé: podľa mňa ťa tak začne volať tiež,“ pokrčila plecia.

„Kto ťa začne ako volať?“ opýtala sa Eleanor, ktorá sa tu zničoho nič zjavila.

„Ále... povedala som Niallovi hlupáčik a Louis je nešťastný, lebo jemu tak nikto nehovorí. Tak som sa rozhodla, že ho budem volať Tekvička, ale to sa mu zas nepáči a tvrdí, že budeš nahnevaná,“ zaklipkala očami.

„Ale nieee... moja malá tekvička je smutná? Tak odteraz ti tak budem hovoriť, dobre? My little pumpkin,“ naširoko sa usmiala El.

„Fajn, nechajte to tak,“ povedal mrzuto Louis a kamsi ťahal El. smial som sa až ma brucho bolelo. Asi sme boli trocha hluční, lebo za chvíľu dofičal Paul.

„Fetli ste si niečo?“ spýtal sa nechápavo načo sme sa ešte viac rozosmiali. Po polhodine sme sa konečne dosmiali, aj kvôli Paulovi, ktorý už chcel volať psychiatriu.

„Vyhladol som. Poďme sa niekam najesť,“ hodil som psie oči. Jediná súhlasila Alya, tak som ju chytil za ruku a ťahal k najbližšiemu Nando’s. Objednal som ako pre armádu a s chuťou som sa do toho pustil. Alya sa na mňa pozerala a stále sa chichotala.

„Čo sa smeješ? Je ti niečo vtipné?“ spýtal som sa a odkusol som si z kuracích krídelko. Bože, aké sú dobré...

„Nieeeee...“ smiala sa ďalej. Natiahol som sa ponad stôl a dal som jej pusu.

„Tie krídelka sú dobré, asi si dám,“ zaškerila sa a natiahla sa k môjmu tanieru. Capol som ju po ruke.

„Necháš to? Nechytaj, prepotíš!“ povedal som vážne, ale vnútri som sa smial. Nezastavilo ju to a ukradla mi jednu túto pochúťku.

„Tuším sem budem chodiť častejšie,“ usmiala sa a ja som sa rozžiaril ako vianočný stromček. Po hodine som bol celkom spokojný, tak som znova chytil Alyu za ruku a pomaly sme sa vracali do štúdia. Všimol som si, že si nás ľudia fotia, ale nevadilo mi to – práveže som dal Alyi aj zopár bozkov. Len nech vidia, komu patrí moje srdce.