I Wish 7

Nech sa páči ďalšia časť :P

Niall

Alya skončila o dvanástej, ale my sme vtedy ešte nahrávali. Asi o pol jednej sme skončili, zobral som si vodu a išiel som von. Už po ceste som vytáčal Alyino číslo.

„Ahoj. No ako si dopadla?“

„Neviem ešte, výsledky budú až v piatok. Ale môj pocit? Fúha, neviem. No akože vedela som, ale párkrát som zaváhala takže neviem.“

„Určíte to dáš na samé A-čka.“

„Vďaka, ale akosi si to nemyslím.“

„Nepodceňuj sa, si ten najmúdrejší človek akého poznám. A štípko dostaneš ľavou – zadnou.“ Naozaj som jej veril. Nechápem kedy sa to všetko stihla naučiť, ked ma toľko prace. A aj napriek práci sme si každý deň písali minimálne 2 hodiny. A to ešte nerátam esemeskovanie cez deň.

„Niall! Viem, že zrejme chceš robiť iné veci ako krákorať v štúdiu, ale máš sa vrátiť!“

„Okej Lou, už idem.“ S Alyou som sa rozlúčil s tým, že jej ešte cez obed zavolám. S úsmevom som sa vrátil dnu, kde ma už čakal uškŕňajúci sa Louis.

„Tak čo. Zmaturovala?“ pýtal sa zatiaľ čo sme išli za chalanmi.

„Výsledky budú až v piatok.“ Nechápal som prečo sa tak škerí, ale poznal som ten typ úsmevu. Louis ma niečo za lubom. Už iba zistiť čo to je. Väčšinou to človek zistil, až ked sa to stane. Prišli sme ku chalanom a pokračovali sme v načatej práci.

„Niall, v poslednej dobe máš fakt dobrý hlas. Ani jeden falošný ton. Len tak ďalej,“ chválil ma Paul – náš manažér. Chalani sa iba divne uškŕňali – zrejme ich nakazil Louis. Začínalo to byt desivé. Asi o druhej sme išli na obed. Ako inak do Nando’s. Samozrejme, že si nás pred štúdiom odchytili nejaké fanynky. O desať minút som už volal s Alyou, pričom som išiel trocha pozadu, aby chalani nezapočuli niečo čo nie je pre ich uši. Akosi som si však nevšimol, že predo mnou sú už iba Liam, Harry a Zayn. Vtom mi akási neviditeľná sila vytrhla mobil z rúk. Prdlajs neviditeľná sila.

„Louis, okamžite mi daj ten mobil.“

„Neboj hneď, iba sa porozprávam s tvojou frajerkou.“ Čo som mal robiť. Vrhol som sa naňho.

Alya

Maturita bola strašná. Vedela som všetko, ale divný pocit na srdci nezmizol. O pol jednej mi zavolal Niall, že ako som dopadla. To by zaujímalo aj mňa. Chvíľu sme sa rozprávali, ale potom som počula – tuším, že to bol on – Louisa.

„Niall! Viem, že zrejme chceš robiť iné veci ako krákorať v štúdiu, ale máš sa vrátiť!“

„Okej Lou, už idem,“ zasmial sa Niall tým svojim krásnym smiechom. Rozlúčili sme sa s tým, že mi zavolá cez obed.

Prišla som domov a začala som upratovať. Mala som to spraviť už minulý týždeň, ale keďže som sa stále učila, tak som to zanedbala. Akurát som čistila umývadlo, ked mi zavolal Niall. Vzala som mobil do jednej ruky, hubku do druhej a kým som čistila umývadlo a neskôr aj sporák som sa s nim rozprávala. Zrazu som počula šuchotanie, Niallov krik a Louisov smiech. Došlo mi, že Lou zobral Niallovi mobil a ten ho teraz naháňal. Už pri tej predstave som sa začala smiať. Hoci mal mobil Lou, Nialla som počula úplné zreteľne.

„Louis, okamžite mi daj ten mobil,“ kričal nahnevane, no ja som sa iba smiala. Potom sa ozval Louis.

„Neboj hneď, iba sa porozprávam s tvojou frajerkou.“ Takto ma berú? Ako Niallovu frajerku? S ktorou sa v živote nestretol?

Počula som iba Niallove naštvané hundranie a v pozadí sa smiali ostatní chalani.

„Zdravím, VN-ka.“