štvrtok 8. marca 2012

I Wish 2

Druhá časť :)Prosím koment :) Enjoy :P


“Ahoj, Josh.“
„Ahoj, kráska,“ odzdravil s úsmevom.
Josh bol jeden z tých populárnych. Proste chalan čo športuje a dobre vyzerá. Nechápem, ako sme sa k sebe dostali, lebo ja som na spoločenskom rebríčku na opačnej strane ako on, ale jednoducho spolu chodíme. Možno preto, že som tanečnica. Teda už nie. Odvtedy, čo zomrel otec a zanechal za sebou dlhy, tak nemáme na hodiny tanca. Mama síce hovorí, že už aj tak všetko viem, ale aj tak sa mi niekedy zacnie. Ta sloboda a voľnosť... Ked splatíme tie prekliate dlhy, tak si znova budem platiť kurzy. Chodila som na všetky druhy tanca: balet, hip-hop, step, klasické a orientálne tance, gymnastiku – síce to nie je tanec, ale čo už, atď. No, ale teraz na to nemôžem myslieť. Odložila som si veci do skrinky a vzala som si knihy na prvú hodinu. Deň ubehol ako voda a ja som už kráčala smerom domov. Zajtra mame 2 veľké testy, takže zase budem hore celú noc. Prišla som domov, prezliekla som sa do teplákov a išla som sa učiť. Musím mať dobré známky, inak nedostanem štipendium a moja budúcnosť nebude ružová. Ked som sa doučila išla som na poštu, kde pracujem, aby som pomohla mame s dlhmi. Je to príjemná práca – iba triedim listy a balíky. Asi o siedmej som už žehlila čo som vlastne dnes v noci nestihla.
Na druhy deň sme písali tie testy. Myslím, že som ich napísala dobre, ale to ma teraz netrápilo. Josh sa dnes choval divne. Ráno ma ani poriadne nepozdravil, neodpovedal mi na otázky a cez prestávky sa mi vyhýbal. Možno ma len zlý deň, utešovala som sa, ale cítila som, že je to niečo iné. Moja predpoveď sa vyplnila. Večer, ked som si robila večeru mi prišla SMS-ka. Ked som si ju čítala slzy mi tiekli po tvári. Stalo v nej:
„Ahoj Alya. Vieš, si super baba, ale nehodíme sa k sebe, takže je koniec. Aj tak nám to nefungovalo. Okrem toho mam inú, takže už mi nepíš. Josh“
Po tej poslednej vete ma chytila zlosť. Klamár jeden, a to ešte pred dvoma dnami vravel, že je so mnou šťastný ako nikdy predtým – no chalan rýchlo mení názor. Napísal, že mu nemám písať, ale o volaní nič nehovoril. Spamäti som vytočila jeho číslo, hoci som kvôli slzám nevidela na klávesnicu. Po dvoch zvoneniach to zdvihol. Nečakala som, kým niečo povie a vyrútila som sa naňho:
„Môžeš mi prosím ťa vysvetliť, čo mala ta SMS-ka znamenať? Všetko bolo v poriadku a fungovalo nám to, iba ty si si našiel nejakú kravu, čo trsá zadkom ako ty povieš. Prečo si potom so mnou chodil? Lebo som bola jedine dievča na škole, ktoré z teba nešalelo? Vidím, že si taký zbabelý, že mi to nedokážeš povedať  osobne, prinajhoršom zavolať. NIE!!! Ty mi pošleš SMS-ku ako nejaká zbabelá myš. Čakám vysvetlenie...“ bola som úplne zadýchaná, ale v duši mi to vrelo. Vtom moja zlosť zmizla a zostalo iba totálne prekvapenie, lebo v telefóne sa ozval úplne iný hlas ako Joshov.
„Pardon, kto je tam? Lebo nie som si vedomý, žeby som s niekým chodil a momentálne som neposielal ziadnu SMS-ku.“
„ Tu je Alya Violett Priceová,“ hlesla som.
„Teší ma Alya. Ja sa volám Niall. Niall Horan.“

3 komentáre:

  1. je to brutálne, myslím, že sa táto poviedka zaradí medzi moje obľúbené :) uvidíme ako sa to vyvinie, som zvedavá ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. dnes som doslova nadlabla na tento blog a uz ma boliiiiiii bruchooo.... :D dakujem za spriemnenie nalady vazne diki :D

    OdpovedaťOdstrániť