I Wish 15

Viem, že som mala pridať časť už včera, ale nevydalo :) Tak dnes za odmenu trocha dlhšia... :D

Hope you like it :P 

Rayen

Sedel som doma a vychutnával si posledné lúče slnka, keď mi zavolal Paul.

„Zdravím Ray, potrebujem pomoc.“

„Nazdar Paul. O čo ide?“

„Nechcem to rozoberať po telefóne. Mohli by sme sa stretnúť? Povedzme o siedmej v reštaurácii La Roche.“

„Fajn, budem tam.“ Zložil som a zamyslel sa. Musí to byť vážny problém, keď to nechce riešiť telefonicky. O štvrť na osem sme už sedeli v novej francúzskej reštaurácii a objednávali si večeru.

„Takže, o čo ide?“

„Nemáme tanečnice.“ Nechápal som.

„Čo?“

„konkurenti im zaplatili dvojnásobok a takmer všetky k nim prešli. Zostala iba Peazar, Mandy a ešte nejaké, lenže tie sú na tom turné, takže nemá kto tancovať v tom klipe. Fredy platí dobre a vieš, že teraz nemáme peňazí navyše.“ Odmlčal sa.

„Koľko tanečníc odišlo?“

„32 plus päť choreografov.“ Kývol hlavou. „Vidíš? To je ďalší problém. Nemáme do toho klipu žiadnych choreografov, takže to môžeme rovno zbaliť.“ Rozmýšľal som. To nie je možné, že tam nemáme koho poslať. Potom som si spomenul na rozhovor s 1D: „Je tanečnica a choreografka, ale zavesila to pred tromi rokmi kvôli dlhom na klinec. Teraz, vraj znova začala. Poslala nám nejaké videá zo starých vystúpení a tam bola super, takže teraz by bola ešte lepšia.“ Toto mi povedal Harry pred 3 týždňami. Ako, že sa to volala? Alice Pride? Nie, Price... Áno, Alya Violett Price. Usmial som sa – možno máme šancu. Fredy nepovedal, koľko tých tanečníc musí byť, tak ak sa podarí tak mu tam pošleme jednu osobu, ktorá zvládne obidve úlohy. Už len ju presvedčiť. Dojedol som a pri odchode som povedal Paulovi: „Možno to nemusíme zabaliť.“

Alya

Mama bola zas na nejakej služobke, tak som bola doma sama. Vytrhávala som z jahôd burinu, keď mi zazvonil mobil. To číslo som nepoznala, ale aj tak som to zdvihla.

„Price, prosím?“

„Dobrý deň. Som Rayen Styles, Harryho strýko. Chalani mi hovorili, že za vami dávnejšie boli a že chodíte s Niallom.“ Samozrejme, že som červená jak paprika!

„No viac-menej... prečo?“

„Viete, máme istý problém. Konkurenti nám zobrali tanečnice a my nemáme koho dosadiť do jedného klipu. Harry spomínal, že ste tanečnica a choreografka...“

„No hej, som,“ odpovedala som, ale nechápala som čo tým sleduje.

„Výborne! No, nebudem chodiť okolo horúcej kaše. My potrebujeme tanečnicu a choreografku a vy nimi ste. Tak sa teda pýtam, či by ste nechceli pre nás tancovať.“ Chvíľu som iba pozerala do blba. Robí si srandu? To nie je možné!

„Musela by som ísť do Londýna, však?“

„Áno.“

„Prepáčte, ale nejde to. Nezáleží na ubytovaní, ceste a podobne. Proste to nepôjde.“

„Chápem, ale kebyže si to rozmyslíte tak mi zavolajte na toto číslo. Zvážte to. Takúto ponuku nedostane každý. Dovidenia.“

„Dovi,“ povedala som pošepky. Nedokážem to. Začala som už znova tancovať, dokonca som sa dohodla s jednou učiteľkou a každý deň v školskom divadle trénujem. Dokonca si tance natáčam, aby som sa mohla opraviť. Nedokáže však začať s tím naplno. Zatriasla som hlavou a vzala som kýbel s burinou. Burinu som hodila na kompost a kýbel som schovala pod schody. Vzala som si tašku, zamkla dom a zamierila ku škole. Bola som tam asi do deviatej. Pri cete domov mi zavolala mama.

„Ahoj, zlatko.“ Jej hlas znel tak zachrípnuto, akoby plakala.

„Ahoj, mami. Čo sa deje?“

„Volali mi z banky.“ Začala som tušiť niečo zlé. „Vraj už nepočkajú a do budúceho piatku im musíme zaplatiť tých 30 tisíc.“ Znova sa rozplakala. „Buď to zaplatíme, alebo nám zoberú dom. A na účte nič nemáme.“  Prečo ma všetci takto trescú? Skvelé, je zo mňa bezdomovec.

Potom som si spomenula na telefonát z dnešného poobedia.

„Neboj mami, všetko sa vyrieši, dobre? Dostala som ponuku tancovať v Londýne v jednom klipe.“

„Ty ideš do Londýna?“ spýtala sa mama prekvapene.

„No najprv som nechcela, ale teraz mi nič iné neostáva. Aj tak ma to lákalo. Znova tancovať...“ Vzdychla som si.

„Ty si vždy vyberieš správne.“

Prišla som domov, osprchovala som sa a asi štvrť hodinu som hypnotizovala mobil. Nakoniec som sa rozhodla. Vytočila som číslo.

„Pán Styles? Tu je Alya Price. Ja len... beriem to. Kedy mám prísť?“