I Wish 13

 Užite si ďalšiu časť :D The Hunger Games - najsam film :) Kto bol / ide? :P

Niall

Sobota ubehla ako voda. Celý deň sme sa iba smiali, hrali hry a robili blbosti. Po obede Alya povedala, že musí nakúpiť, lebo sme všetko zjedli. Chalani sa hneď zdvihli, vraj im môže poukazovať mesto. Vonku sme boli asi 4 hodiny. Nikto nás nespoznal, ale aj tak sme mali kapucne a okuliare. Museli sme vyzerať divne – Alya a okolo nej 5 zakuklovaných chalanov. Možno pokus o únos. Asi o 6-taj sme sa vrátili a Alya išla robiť večeru. Liam sa k nej s radosťou pridal a my sme zatiaľ pozerali telku.  Asi o polhodinu sa po dome začala rozliehať omamná vôňa pečúceho sa mäsa a zemiakov. Večera bola úžasná. Po večeri sa Alya vytratila a o chvíľu sa vrátila s plechom plným voňavých domácich...

„Jej, koláčiky,“ vykríkol Harry a hneď sa za jedným načiahol. Tiež som si jeden vzal a zakusol som doňho. Hneď sa mi vyjavila spomienka z detstva, keď som ako 6-ročný pozeral cez sklo na rúre na pečúce sa koláče. Strašne mi pripomínali domov.

„Sú ohromné,“ ozval sa Zayn. Ostatný sme iba prikývli. Ešte aj Louis vyzeral omámene.

Spať sme išli neskoro v noci. Alya tú rozkladaciu posteľ odniesla, takže mi nič iné neostávalo, len si znova ľahnúť vedľa nej. Ráno som sa zobudil na príjemnú vôňu. Otočil som sa a zbadal som Alyinu hlavu opretú o mňa. Usmial som sa a pomaly vdýchol vôňu jej vlasov. Ležal som takto asi polhodinku, keď sa Alya prebudila.

„Ránko.“ Chvíľu na mňa pozerala a potom zrazu zažmurkala, akoby sa ešte len teraz prebrala. Rýchlo sa odtiahla, načo moje srdce zosmutnelo a začala sa ospravedlňovať.

„Prepáč, ja... neviem čo sa to stalo. Fakt prepáč.“

Alya

Sklonila som hlavu. Nedokázala som sa mu pozrieť do očí.

„Nič sa nestalo,“ povedal Niall. Ja som to však nedokázala predstierať. Radšej som bola ticho a pozerala som si na ruky.

„Alya?“ dvihla som hlavu. „Nič sa nestalo,“ povedal s úsmevom. Dopaže! Prečo stačí jeden úsmev a všetko je v pohode, roztápam sa a súhlasila by som s hocičím? Na to som nemala odpoveď.

Na raňajkách sme boli obaja ticho i keď Niall sa priblblo usmieval. Tak on si z toho ešte robí srandu?! Berie ťa iba ako kamarátku, tak si nerob nádeje. Samozrejme chalani si to ticho medzi nami všimli.

„Niall, hovoril som ti, že žiadne prasačiny...“ uškŕňal sa Louis.

„Veď žiadne neboli.“

„Tak prečo sa usmievaš ako slniečko na hnoji? My vieme svoje...“ mrkol na Harryho a Zayna. Bola som červená ako pivónia. Prečo ma jednoducho niekto neodstrelí?

Deň prebehol príjemne. Spočiatku sme boli s Niallom rozpačití, ale po chvíli sa to stratilo. Ani sme sa nenazdali a bol čas rozlúčky. Chalani majú zajtra nejaké povinnosti a Paul si myslí, že sú s rodičmi. Liam nakladal tašky do auta a ja som sa zatiaľ obímala a lúčila s chalanmi. Nialla som si nechala na koniec. Objala som ho a povedala mu:

„Večer na skype.“ Niall sa začal smiať.

„Nenechám si to ujsť.“ Posledný krát sa usmial, otočil sa a pomaly išiel k autu. Chalani už boli pousádzaní a čakali iba na neho. Vtom sa Niall otočil, podišiel ku mne a jemne ma pobozkal priamo na pery. Explodoval vo mne ohňostroj citov. Pár krát som sa bozkávala s Joshom, ale oproti tomuto to bolo veľmi biedne. S Niallom to bolo akoby som lietala medzi hviezdami, behala po nádhernej lúke alebo pozerala na kŕdeľ motýľov ako okolo mňa lietajú. Potom sa Niall odtiahol.

„Nemohol som si pomôcť.“ Usmiali sme sa na seba.

„Ideš, Niall!“ zakričal zrazu Harry. Keby mohol pohľad zabíjať, z Harryho by neostala ani kučierka. Niall sa na mňa ospravedlňujúco usmial a nasadol do auta. Louis naštartoval a vybočil na cestu. Kývala som im až kým mi nezmizli z dohľadu.

„Kedy ťa zase uvidím?“ zašepkala som si potichu, kým mi jedna slza stekala po tvári. Neviem, či bola od šťastia alebo smútku.