Zatvorila som zošit z biológie a pozrela som sa na hodiny. Bolo 2:13 ráno. Super, možno si dnes ešte pospím. Potom som si však spomenula, že musím ísť umyť riad, vybrať z práčky mokré prádlo a ísť žehliť. Povzdychla som si a s nechuťou som zišla do kuchyne. Tak ti treba, myslela som si, odložila si si to na neskôr a teraz miesto spánku žehlíš. Asi po hodine sa mi začali triasť ruky a nohy a zahmlilo sa mi pred očami. Dopotácala som sa do kuchyne, napila som sa a ľadovou vodou som si ostriekala tvár. Čiernota pred očami sa trocha rozptýlila. Iba si na 5 minút sadnem ale potom musím pokračovať v žehlení. Zobudila som sa až ráno...
V kuchyni hrkotali taniere. Pozviechala som sa z gauča a v kuchyni som uvidela osobu, ktorú nadovšetko ľúbim.
„Dobré ráno, mami,“ pozdravila som a zívla som si. Spala som maximálne 4 a pol hodiny, ale cítila som sa celkom sviežo. Asi to bolo tým, že v poslednom období som spala veľmi málo, niekedy iba 2 hodiny.
„Ránko, Alya,“ usmiala sa na mňa mama. Nepochopím, prečo mi dala toto meno. Vtom sa mama zamračila: „Zase si sa nevyspala. Oceňujem, že dom je čistý, chladnička plná a prádlo požehlené, ale zase si spala iba 5 hodín.“
„Mami, už som si zvykla, že spím málo. Niekedy je to aj menej ako 5 hodín a myslím, že spánok potrebuješ skôr ty. Všetku energiu máš iba z kávy. Nespala si už aspoň 3 dni.“ Mama sa iba zamračila. Usmiala som sa na ňu a vybehla som si po učebnice. Do školy chodím autobusom, pretože auto nemáme, takže mi aj tak nič iné neostáva. Hneď pri dverách školy som ho zbadala a on mňa – usmial sa a zakýval. Zamierila som za nim a objala ho.
No som vážne zvedavá kto budú ten *čo sa usmial a zakýval* ;)
OdpovedaťOdstrániťnechaj sa prekvapit :P :P :P
OdpovedaťOdstrániť