I Wish 34

Som s5!!! :D Aké bolo vysvečko? Ja som mala iba jednu 3 -  z angliny - no nezabijete tú kravu?! :( No, ale kašlem ja na školu. Sú prázdniny a ja si ich idem užiť!!! :) Síce ešte stále mi nedošlo, že sú :D

Nejdem vás zdržovať :) TOTO  povinne k tomu pustiť!
PS: Ako sa vám páči nový vzhľad? :) 

Alya

Zavrela som za sebou dvere a zviezla som sa na zem. Tvár som si dala do dlaní a rozplakala som sa. Plakala som za seba, za svoje chyby, za svoje úspechy, za svoju neschopnosť, za všetko... plač zo mňa vyniesol všetok hnev, zlosť, adrenalín a aj silu. Keď som už vyplakala všetky slzy nešla som robiť niečo užitočné, ale sedela som tam na zemi, hlava v rukách a smutne som rozmýšľala nad poslednými hodinami.

Keď som odtiaľ ušla, išla som rýchlo domov, zobrala som si nejaké náhradné veci a išla som preč. Teraz som sedela v malej hotelovej izbe 20 km od Londýna a nadávala som si prečo som taký zbabelec. Zahanbila som sa. Takto som si svoj voľný víkend nepredstavovala, ale na spoločnosť som nemala náladu. Potrebujem sa zregenerovať. S to docieliš tak, že tu budeš rumázgať? Dvihla som hlavu a po 3 hodinách nariekania som si prezrela izbu.

Bolo to tu síce malé, ale mne to nevadilo. Najviac sa mi tu páčilo okno s výhľadom na les. Musím si tam zájsť... Vyzliekla som si bundu premočenú od sĺz a ľahla som si do postele. Potom som si spomenula, že Rayen a Niall (ak mu to povedali) si budú robiť starosti, tak som im poslala krátku SMS-ku, aby sa o mňa nebáli a konečne som vyčerpaná plačom a najmä životom zaspala.

Zobudila som sa o pol štvrtej. Fíha spala som 11 hodín. Aj tak som bola celá rozlámaná, ale teraz ma ťažil aj hlad. Obliekla som si čisté tričko a vyšla som von nájsť nejakú reštauráciu. Nakoniec som skončila v poloprázdnej reštike na kraji mesta. Objednala som si cestoviny so syrovou omáčkou a pustila som sa do vyraďovania správ. Väčšina bola od Rayena, Sylvie, Nialla a chalanov alebo dokonca Danielle a Eleanor. Hops, dnes sme mali tréning. Všetkým som napísala, že som v pohode a nech sa nestrachujú. Potom som si spomenula, že dnes bola aj škola. Tak som voľky nevoľky zavolala aj do školy. Vyhovorila som sa, že mi nebolo dobre ( čo bola v podstate pravda), ale že v pondelok určite prídem. Čašníčka mi priniesla jedlo, tak som sa riadne najedla a keďže sa mi nechcelo ísť na izbu znova depkovať, spravila som si prechádzku po meste. Nakoniec ma však zima vyhnala, tak som znova iba zaľahla a spala až so rána.

 Zobudila som sa na žiarivú bielotu, čo išla z okna. Cez noc trocha nasnežilo a zem bola pokrytá vrstvou snehu. Hneď mi to zlepšilo náladu. Obliekla som sa, v pekárni som si kúpila raňajky a obed a skoro celý deň som strávila v lese. Dlhá prechádzka, snehuliak, anjeličkovia každých 5 metrov a guľovačka so stromami – tak vyzeral môj deň.

V nedeľu som sa vrátila domov a keďže ma dobrá nálada neopustila začala som s upratovaním. Večer som si spravila všetky úlohy, naučila som sa a s úsmevom na perách som išla spať. Jediná vec čo mi chýbalo k dokonalému šťastiu bol Niall – jeho objatia, bozky, jeho smiech a neustály hlad.

Ráno som normálne vstala a išla som do školy. Prebehla v pohode a už som sa tešila na tréning. S úsmevom som vošla dnu a zamierila som do šatne. Tam som stretla Danielle.

„Alya! Vieš ako som sa o teba bála? To, čo mi hovorili chalani...“

„Klídek. Proste mi rupli nervy. Víkend som prežila, teraz som tu a mám sa skvele,“ prerušila som ju so širokým úsmevom.

„Naozaj? Lebo podľa toho čo som počula, to tak nevyzeralo,“ skúmavo si ma prezerala.

„Pokoj. Mám sa úžasne. Cez víkend som rozmýšľala a rozvrhla som si čas tak, že mi to vychádza a všetko stíham.“

„A kde si vlastne bola?“ Prefíkane som sa usmiala.

„Len neďaleko, ale nepoviem ti kde, keby som potrebovala únik aj druhý krát.“ Dan dvihla ruky akože sa vzdáva.

„Tak poďme nech neprekecáme celú skúšku.“

Tréning bol super, úžasne do mňa napumpoval silu. Pri odchode si ma odchytil Rayen, tak som ho upokojila a išla som za svojou láskou.